Karasova novela: Pomohla by Roškovej, Kiskovi, či Ruskovi. Exšéf Tiposu by dostal viac.

Minister spravodlivosti Viliam Karas navrhuje znížiť tresty za majetkovú kriminalitu, zmeniť môže výsledky viacerých živých káuz.

Nižšie tresty za falšovanie cenných papierov, subvenčný podvod či pranie špinavých peňazí by sa ušli prominentným obvineným, ak by prešla novela Trestného zákona z dielne ministra spravodlivosti Viliama Karasa. Jej obhajcovia argumentujú, že Slovensko má v porovnaní s inými krajinami privysoké trestné sadzby. Odporcovia zase poukazujú na vysokú ekonomickú kriminalitu a skutočnosť, že zmeny prichádzajú práve v čase, keď polícia vyšetruje vplyvných ľudí z politiky, či podnikateľského prostredia.

Protestuje aj šéf NAKA Ľubomír Daňko, podľa ktorého, ak by zákon prešiel, mnohé z trestne stíhaných osôb by namiesto väzenia skončili len s podmienkou. Nadácia Zastavme korupciu sa pozrela na to, ako by návrh ovplyvnil vybrané trestné konania (podrobnosti o nich sú na webe kauzy.sk).

Výšku trestov ovplyvnia najmä dve veci. Meniť sa majú jednotlivé sadzby, ale aj výška škody. „K jej úprave sme pristúpili preto, že sa nemenila od 1. januára 2006,“ uviedol jeden z autorov novely, vedúci katedry trestného práva Univerzity Komenského profesor Jozef Čentéš.

Škoda až od 500 eur

Kým „po starom“ bola škoda, ktorú musí páchateľ spôsobiť, aby ho polícia stíhala, vyčíslená na minimálne 266, 01 eur, „po novom“ to má byť 500 eur. Následne sa mení aj definícia väčšej, značnej a veľkej škody, ktoré sú vypočítané ako násobky tejto sumy.

Napríklad exprezident Andrej Kiska čelí obžalobe za pokračovací zločin daňového podvodu. Jeho firma KTAG si mala do účtovníctva zahrnúť výdavky z prezidentskej kampane, ktoré tam podľa daňových kontrolórov nepatrili. Kiska argumentuje, že sa stala chyba, ako je to pri podnikaní bežné, a daň po jej dorubení zaplatili. V každom prípadne, prokurátor vyčíslil pôvodnú škodu na asi 155 tisíc eur.

Podľa súčasne platného zákona ide o škodu veľkého rozsahu, za čo súd trestá odňatím slobody na sedem až 12 rokov. Podľa návrhu novely sa však veľká škoda počíta až od sumy 250 tisíc eur a tak by exprezidentovi hrozilo tri až desať rokov. V prípade netrestanej osoby by to bola podmienka.

Viac práce pre európsku prokuratúru

Nižšie tresty budú za subvenčný podvod. Podľa vyšetrovateľov sa ho mal dopustiť napríklad exminister hospodárstva a podnikateľ Pavol Rusko v kauze Maják nádeje. Týka sa budovy na Karpatskej ulici v Bratislave, v ktorej sídlila nezisková organizácia Maják nádeje. Neziskovku dotovalo Staré mesto aj Nadácia Televízie Markíza, kde bol Rusko kedysi riaditeľom a majiteľom. Spolu s komplicom Mariánom Kočnerom sa mali podľa polície pokúsiť neziskovku vytunelovať a zmocniť sa budovy.

Za subvenčný podvod v tomto rozsahu by dnes páchateľov súd odsúdil na 5 až 12 rokov, po novom by to bolo 3 až 10. Rusko s Kočnerom sa však tak skoro z väzenia nedostanú, za falšovanie zmeniek boli právoplatne odsúdení na 19 rokov. Ak by ich však súdili po schválení Karasovej novely, dostali by maximálne 10 až 15.

Sprísnili sa sadzby za trestný čin poškodzovania finančných záujmov Európskej únie podľa Čentéša aj kvôli európskej prokuratúre a možnosti vyšetrovať eurofondové škandály na Slovensku.

Trestný čin poškodzovanie finančných záujmov EÚ sa totiž väčšinou pácha spolu so subvenčným podvodom, kde sú tresty vyššie. Dôsledkom bolo, že tieto prípady musela riešiť naša prokuratúra a len málo eurofondových káuz končilo na európskej.

Poškodzovania finančných záujmov únie sa mala podľa obžaloby dopustiť regionálna funkcionárka Smeru a exposlankyňa Ľubica Rošková. Z Pôdohospodárskej platobnej agentúry vytiahla dotácie za 150 tisíc eur na pôdu, kde sa nič nepestovalo, napríklad betónovú plochu letiska. Podľa súčasne platného zákona by mohla ísť do väzenia na 7 až 12 rokov, po novom to bude 3 až 11.

Ak by ktokoľvek uvedený čin spáchal ako člen organizovanej skupiny, trest by bol prísnejší než v súčasnosti. Namiesto maximálnych 12 by mohol vo väzení stráviť 16 rokov.

Brhel menej, Kaňka viac

Karasova novela by umožnila súdu uložiť nižší trest aj podnikateľovi Jozefovi Brhelovi, médiami považovaný za oligarchu Smeru. V súvislosti s IT zakázkami na finančnej správe je obžalovaný v kauze Mýtnik z obzvlášť závažného zločinu porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku ako člen organizovanej skupiny, ktorá spôsobila štátu škodu veľkého rozsahu. Momentálne je za skutok sadzba 10 až 15, po novom má byť 5 až 15.

Podobne je na tom developer Ladislav Bašternák stíhaný za neodvedenie dane a poistného vo veľkom rozsahu. Zo známej luxusnej bytovky Bonaparte, kde býval aj expremiér Robert Fico, mal pri jej výstavby vytiahnuť od štátu neoprávnené vratky DPH za státisíce eur. V súčasnosti páchateľov takejto trestnej činnosti, ktorá bola vykonaná vo veľkom rozsahu, posielajú súdy do väzenia na 7 až 12, po zmene by to bolo 5 až 12.

Prísnejší trest by mohol hroziť niekdajšiemu šéfovi Tiposu Marekovi Kaňkovi, ktorý bol nominantom OĽaNO vo funkcii. Ten je stíhaný pre skrátenie dane na čerpacích staniciach Oliva, ktorého sa mal dopustiť závažnejším spôsobom ako člen organizovanej skupiny, pričom štátu mala vzniknúť veľká škoda. Kým v súčasné znenie zákona počíta s trestom 7 až 12, po novom to bude 7 až 15 rokov.

Vyššia horná sadzba (3 až 10, namiesto 3 až 8) má byť aj pri poškodzovaní veriteľa vo veľkom rozsahu. Ide napríklad o kauzu Welten, golfového areálu, s ktorým spojil zavraždený novinár Ján Kuciak podnikateľa Kočnera. V pochybnej dražbe firmy Welten si na svoje neprišli veritelia ani štát, ale podľa novinára sa ku golfovému ihrisku dostal za zlomok ceny práve Kočner.

Sprísniť sa má aj tzv. účinná ľútosť – v súčasnosti je to tak, že páchateľ napríklad daňovej trestnej činnosti môže vyčkávať do poslednej chvíle (niekedy aj roky, keď trestné konanie trvá dlho) a keď potom zaplatí, nie je potrestaný. Po novom bude musieť škodu, ktorá vznikla skrátením dane, doplatiť do troch mesiacov od vznesenia obvinenia.

Korupcia bez zmeny

„Na pracovnej skupine sme trvali na tom, aby korupčné trestné činy zostali bez zmeny,“ konštatoval Čentéš. Neprešiel ani predtým spomínaný nápad, aby páchatelia mohli získať beztrestnosť zaplatením škody. Novelu ešte musí schváliť vláda a potom parlament, kde môžu poslanci predkladať pozmeňujúce návrhy. Viacerí z nich, napríklad nezaradený Tomáš Taraba (predtým ĽS NS), ale aj zo Sme rodina, chceli tresty zmierniť ešte viac. Pri práci na novele využili podľa Čentéša expertné skupiny čiastočne aj podklad, ktorý pripravila ešte bývalá ministerka Mária Kolíková (SaS), ktorá však tresty za majetkovú kriminalitu znižovať nechcela. Podľa nej Slovensko na miernejšiu trestnú politiku v tejto oblasti nie je pripravené, vzhľadom na množstvo páchaných  najmä daňových podvodov.