Kollár má kauzu podobnú Vlčanovej: Zákazky získaval vo svojom rezorte

Zuzana Petková, Xénia Makarová

Z majetkových priznaní politikov sa verejnosť nedozvie takmer nič. Nadácia Zastavme korupciu preto v spolupráci s portálmi Finstat.sk a Transparex.sk pripravila analýzy majetkov lídrov strán, ktoré kandidujú vo voľbách a majú podľa prieskumov šancu dostať sa do parlamentu. Ako prvú zverejňuje analýzu predsedu parlamentu a súčasne strany Sme rodina Borisa Kollára.

O Borisovi Kollárovi sa dozviete:

• ako sa darí jeho mediálnemu biznisu aj vďaka štátnym zákazkám
• ako jeho firma Goimpex Bratislava dostala od štátu križovatku
• aké sú jeho životné náklady, keď len na výživnom by mal platiť vyše 20-tisíc mesačne
• čo v jeho majetkovom priznaní chýba

Je pár dní pred koncom vlády a ministerstvo dopravy na čele s nominantom Sme rodina podpisuje zmluvu za 124-tisíc eur na nákup vysielacieho času od firmy Borisa Kollára Radio Group. Tento obchod nie je jediný, ktorý so štátom uzavrela Kollárova spoločnosť od jeho nástupu do funkcie predsedu parlamentu. A aj vďaka štátnym zákazkám sa jeho mediálnemu biznisu v posledných rokoch mimoriadne darilo.

Radio Group prevádzkuje na Slovensku dve rádiá – Fun Rádio a Rádio Vlna. V uplynulých troch rokoch si u nich rezort dopravy zaplatil reklamu dokopy za vyše tristotisíc eur (304 648 eur). Viac dostali len verejnoprávne rádiá RTVS (386-tisíc eur). Ministerstvo dopravy vysvetľuje, že v rámci kampane pre Plán obnovy oslovili najsledovanejšie televízie a najpočúvanejšie rádiá. „V rámci efektivity sme oslovili top tri rádio skupiny,“ spresnilo. Okrem spomínaných aj Bauer Media Slovakia, ktorá má štyri rádiostanice, napríklad Rádio Expres.

Ministerstvo tvrdí, že v prípade Kollára a Radio Group neexistuje konflikt záujmov, keďže predseda parlamentu nie je v riadiacich orgánoch firmy, ale je jej majiteľom (celé stanovisko na konci textu). Rovnako ho nevidí ani samotný Kollár. „Dobre viete, že na riadení sa nepodieľam, pretože ani nemôžem, čo hovorí ústavný zákon o ochrane verejného záujmu,“ reagoval.

V podobnej situácii bol však aj exminister pôdohospodárstva Samuel Vlčan, ktorý skončil pre dotáciu 1,4 milióna eur jeho firme z rezortu životného prostredia. Vlčan rovnako argumentoval, že na podporu mala spoločnosť zákonný nárok, firmu Reko Recycling neriadil, len vlastnil 55 percent akcií. Napriek tomu Vlčan padol, po ňom aj celá vláda. Boris Kollár vlastní celých 100 percent Radio Group.

Nákup vysielacieho času v rádiách (MDV SR, Nadácia Zastavme korupciu)

Rádio Vlna v rukách Kollára narástlo o štvrtinu

Začiatkom júna tohto roka uzatvorila s Kollárovými rádiami zmluvu za vyše 200-tisíc eur aj štátna Slovenská inovačná a energetická agentúra (SIEA). Podľa hovorkyne Zuzany Valentovej agentúra oslovila tri najväčšie rozhlasové skupiny, aby predložili cenové ponuky a následne vybrala najlepšie. „Najviac mediálneho priestoru sme zazmluvnili vždy u vysielateľa s najvýhodnejšou ponukou v každej rokovanej úrovni,“ dodala. Kampaň je súčasťou národnej kampane #setrimeprenas, ktorú SIEA odštartovala s ministerstvom hospodárstva pre vysoké ceny energií.

Rádiá patria medzi najcennejšie aktíva predsedu parlamentu. K Fun Rádiu si počas obdobia, keď bola Sme rodina pri vláde, dokúpil v roku 2021 Rádio Vlna. Odvtedy sa tomuto rádiu darí. Kým jeho tržby sa za predošlé roky hýbali okolo 800-tisíc eur, odkedy ho kúpil Kollár, stúpli k hranici 1,2 milióna eur.

Aj ďalšie Kollárove firmy, ktoré podnikajú najmä v cestovnom ruchu a v doprave, zažili v roku 2021 rekordné tržby a zisky. A to napriek tomu, že išlo o „covidový“ rok a prevádzka lyžiarskych stredísk aj naviazaných gastro služieb, bola pre pandémiu COVID-19 obmedzená.

Kollárove kľúčové obchodné spoločnosti sa celkovo po rokoch tržieb okolo 10 miliónov eur odpútali a presiahli za rok 2021 13 miliónovú hranicu. Dokopy zisk Kollárovho portfólia presiahol dva milióny eur.

Vlaňajší rok sa ešte nedá vyhodnotiť, lebo niektoré firmy zverejňujú výsledky neskôr. Ale podľa predbežných čísiel a ak lyžiarske strediská úplne nesklamú, môže ísť o nové historicky najlepšie čísla.

Tržby firiem Borisa Kollára (Finstat, Nadácia Zastavme korupciu)

Hubice aj križovatka za 50-tisíc

Ďalším cenným aktívom Kollárovho biznisu je firma Goimpex Bratislava. Aj keď má v predmete podnikania osobnú pozemnú dopravu, vlastní sama alebo cez svoje dcérske firmy množstvo nehnuteľností na Donovaloch či v Štrbe. Tento rok jej pribudol dom v Hubiciach. Je v blízkosti kaštieľa s pozemkami, ktorý patrí inej Kollárovej firme.

Kaštieľ v Hubiciach (www.hubice.sk)

Koncom minulého roka získal Goimpex od Slovenskej správy ciest, ktorá patrí pod rezort dopravy, križovatku v hodnote 50-tisíc eur. V zmluve sa správa ciest zaviazala previesť na firmu bezodplatne križovatku Nová hoľa na Donovaloch.

Podľa firmy Goimpex ide o bežný zákonný postup, kde sa kvôli úprave cesty zrušil jeden z vjazdov na ich parkovisko, a tak dostali ďalší ako náhradu. Goimpex zdôraznil, že firma nebola štátom nijako zvýhodnená, práve naopak: „práveže bude čiastočne poškodená, nakoľko jej boli počas majetkovo-právneho vysporiadania stavby vyvlastnené pozemky a dôjde k zmenšeniu parkoviska.“

Príjmy verzus výdavky na partnerky

Predseda Národnej rady a zároveň šéf strany Sme rodina Boris Kollár si v majetkových priznaniach uvádza len príjem z verejnej funkcie. V poslednom zverejnenom priznaní ide o necelých 43-tisíc eur za rok. V kolónke “iné príjmy” má posledné roky zakaždým nulu.

Tu by mal pritom uviesť napríklad vyplatené zisky zo svojich firiem alebo z predaja nehnuteľností. Pochybnosti okolo jeho skutočných príjmov vyvolali nedávno nezhody s matkou jeho dvoch detí Barborou Richterovou. Podľa jej informácií by len na výživnom mal Kollár mesačne platiť sumu presahujúcu 20-tisíc eur. Obvinila ho tiež, že vlastní vilu na talianskom ostrove Capri, ktorú ale nepriznáva.

Kollár to odmietol a uviedol, že vilu na Capri nevlastní, ale počas jej užívania mal platiť za jedlo a kuchárov v hotovosti, spresnil pre portál Aktuality.sk

Nadácia sa preto šéfa parlamentu spýtala, aké sú jeho bežné mesačné výdavky a či okrem vily na Capri platí ešte za užívanie iných ako vlastných nehnuteľností.

“Priemerné mesačné náklady sú primerané môjmu postaveniu, dosiahnutým úspechom v podnikaní počas mnoho rokov a veľkosti rodiny. Úprimne uvádzam, že samozrejme, ide o vyššie jednotky tisíc eur, čo si viete veľmi dobre vydedukovať. Čo však viem povedať jednoznačne, že moje výdavky zodpovedajú mojim dosiahnutým príjmom, to viem veľmi presne, keďže žijem iba a výhradne z prostriedkov získaných z priznaných a legálnych príjmov,” reagoval.

Ako sa ústavný činiteľ stavia k zákonným povinnostiam

Stroho vyplnené majetkové priznania nie sú ale jediným neduhom Kollára, ktorý je druhým najvyšším ústavných činiteľom v krajine po prezidentke. Jeho firma Sintrax napríklad dlhodobo nemá zverejnené údaje o svojom hospodárení, čo je nielen opakovaným porušením zákonnej povinnosti, ale aj napríklad zabraňuje kontrole majetkových pomerov.

Sintrax v roku 2017 predal zo svojho portfólia firmu Arker, ktorá sa nedávno zviditeľnila miliónovou zmluvou na prenájom sídla Slovenskej správe ciest.

Bez zverejnených výsledkov firmy možno len špekulovať, za koľko Kollár túto firmu novému vlastníkovi predal.

Sám Kollár v minulosti Arker zastupoval ako konateľ. Posledné roky firmu ovláda partner jednej z matiek Kollárových detí. Firma je zaujímavá aj tým, že jej majitelia do nej v roku 2020, zhodou okolností v čase sformovania predošlej vládnej koalície, priniesli 1,2 milióna eur. Cez takzvané kapitálové fondy ich vložili do firmy. Napriek tomu, je ale vlastné imanie Arkeru posledné dva roky vysoko v mínusových číslach, čiže technicky je firma v kríze a je v úpadku alebo jej úpadok hrozí.

Kollár sa pri prevalení kauzy s prenájmom pre cestárov bránil, že s Arkerom nemá nič spoločné. Portál Aktuality.sk ale čerstvo upozornil, že tejto firme poslala Kollárová Sme rodina takmer 90-tisíc eur. Za čo, vo výročnej správe ani po otázkach novinárov nespresnila.

Investície do umenia

Do majetku Kollára treba ešte prirátať jeho pôžičky strane aj svojím firmám. Ako aj jeho investície do umenia. Napríklad pre dcéru Alexandru zaobstaral pred rokmi známku Modrý Maurícius, ktorá ho podľa vyjadrenia pre Nový Čas stála šesťcifernú sumu, no jej hodnota následne podľa zahraničných odhadov už presiahla milión eur.

V roku 2012 podnikateľ navyše podľa denníka Plus 1 Deň vydražil unikátnu dvetisíckorunovú bankovku z roku 1945 za 9-tisíc eur.

Prečo sú majetkové priznania zlé a čo navrhujeme

Majetkové priznania politikov sú v súčasnosti málo konkrétne a neumožňujú verejnosti kontrolu, či politik vo verejnej funkcii neprimerane zbohatol alebo či jeho majetok zodpovedá oficiálnym príjmom. Navyše, kontrola majetkov je v rukách samotných politikov, takže kontrolujú sami seba. Priznania preveruje parlamentný výbor pre nezlučiteľnosť funkcií, kde sedia poslanci za jednotlivé strany zvolené do Národnej rady.

Nadácia Zastavme korupciu spolu s Via Iuris navrhuje v rámci posilnenia právneho štátu aj reformu majetkových priznaní. Kontrolovať by ich mal nezávislý organ. Napríklad by sa mohli rozšíriť kompetencie súčasného Úradu na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti. Ten by mal mať prístup aj do databáz štátu (napríklad katastra) tak, aby bola kontrola efektívna.

Celé vyjadrenie Ministerstva dopravy a výstavby SR.