Funkcionár Hlasu, ktorý uspel u Tomáša predložil fiktívne skúsenosti.
V žiadosti o grant za 900-tisíc eur sa uvádzajú projekty s fiktívnymi názvami. Ide o žiadosť konzorcia okresného predsedu Hlasu Daniela Lichnera, ktoré získalo dotáciu 900-tisíc eur z výzvy SocInoLab na ministerstve práce. Peniaze vrátili po tom, ako sa o tému v marci začala zaujímať Nadácia Zastavme korupciu.
Na základe infožiadosti získala Nadácia ďalšiu dokumentáciu k výzve, z ktorej vyplývajú nové závažné zistenia. Zakladajú podozrenie, že mohlo ísť o trestný čin poškodzovania finančných záujmov EÚ, keďže žiadosť obsahovala nepravdivé skutočnosti. Nadácia Zastavme korupciu preto podáva trestné oznámenie.
Kauza súvisí s výzvou ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny pod vedením Erika Tomáša zo strany Hlas-SD. Žiadatelom rozdelili viac ako desať miliónov eur, aby cez svoje projekty rozvíjali sociálne inovácie. Takmer tri milióny eur získali dve konzorciá, ktoré viedli mimovládky blízke Hlasu. Vznikli krátko pred vyhlásením výzvy a v oblasti sociálnych inovácií nemali žiadne skúsenosti.
Ministerstvo práce až po niekoľkých mesiacoch poskytlo podrobnú dokumentáciu k jednotlivým žiadostiam. Vyplýva z nej, že mimovládka okresného funkcionára Hlasu Daniela Lichnera pod názvom Inštitút rozvoja regiónu uviedla do žiadosti o príspevok vo výške 900-tisíc eur tri predchádzajúce projekty, ktoré mali dokazovať ich skúsenosti. Nie je ich však možné dohľadať v žiadnej verejnej databáze. Identifikovať ich nedokázalo ani ministerstvo práce.
Fiktívne názvy
Žiadosť o nenávratný finančný príspevok je kľúčový dokument, ktorý rozhoduje o tom, koľko bodov projekt dostane a či to bude stačiť na poskytnutie dotácie. Preto sa v ňom každý žiadateľ snaží prezentovať v tom najlepšom svetle a zdôrazňuje svoju kompetentnosť.
V žiadosti, ktorú predložil Inštitút rozvoja regiónu, sa v časti 7.2 uvádza, že projektoví partneri majú skúsenosti z predchádzajúcich projektov „Cesta k integrácii“ (2021-2023), „Podpora zamestnateľnosti cudzincov“ (2019-2022) a „Interkultúrny dialóg v praxi“ (2020-2022).
Lenže projekty s takýmito názvami vo verejných databázach nie sú. Neexistuje o nich zmienka na portáli ITMS21+, ani v Centrálnom registri zmlúv, ani v Centrálnom registri projektov. Nedokázal ich dohľadať ani zamestnanec ministerstva práce, s ktorým sa Nadácia spojila a želal si zostať v anonymite. V žiadosti sa pritom píše, že tieto projekty slúžili členom konzorcia ako „cenný zdroj poznania,“ ktorý ich motivoval k napísaniu ich vlastného projektu.
Obrátili sme sa na všetkých partnerov konzorcia, ale ani jeden z nich nereagoval na naše otázky. Viac svetla do neexistujúcich názvov projektov nevnieslo ani ministerstvo práce, ktoré konzorciu na základe tejto žiadosti odsúhlasilo 900-tisíc eurovú dotáciu. „Uvedenie projektov bola výlučne iniciatíva žiadateľa, ktorá nemala žiadny vplyv na hodnotenie projektu,“ odpísalo nám ministerstvo práce a sociálnych vecí. Na naše otázky, či vôbec takéto projekty existujú, nereagovalo a z odpovede vyplýva, že ich ani neoverovalo.
Pochybná odbornosť
Nadácia Zastavme korupciu už v marci upozornila, že najzásadnejší problém celej výzvy je úspech žiadateľov, ktorí okrem politickej príslušnosti k strane Hlas nevedia preukázať žiadne aktivity a dokončené projekty z danej oblasti.
V samotnej výzve na predkladanie projektových zámerov sa pritom uvádza, že „predkladateľ a jeho partneri musia disponovať odbornou, finančnou a prevádzkovou kapacitou zodpovedajúcou
tematickému zameraniu projektu…, čo majú preukázať formou výročných správ, výstupov a výsledkov už zrealizovaných projektov, odkazmi na webové stránky ukončených projektov a inými dôveryhodnými zdrojmi.“ Nič z toho nie je možné pri konzorciu okresného šéfa Hlasu Daniela Lichnera dohľadať.
Teraz ministerstvo práce uvádza, že „pri posudzovaní odbornosti žiadateľa sa hodnotila primárne štruktúra a skúsenosti navrhovaného odborného personálu, nie historický zoznam aktivít organizácie ako celku.“
To je však v rozpore so samotným hodnotiacim hárkom projektu, ktorý nespomína žiadne konkrétne mená odborného personálu. V časti „Odborná kapacita žiadateľa“ rieši samotné organizácie a hodnotiteľka uviedla, že „žiadateľ nepreukázal žiadne skúsenosti s realizáciou hlavných aktivít“ a žiadne skúsenosti nenašla ani pri ďalších dvoch partneroch jeho konzorcia.
Hodnotiteľka si však v závere svojho komentára zarážajúco odporuje. Hoci najprv uvádza, že partneri nemajú žiadne skúsenosti, v záverečnom odseku zrazu bez vysvetlenia píše, že predsa len preukázali „čiastočné skúsenosti.“ Práve táto zmena umožnila, aby projektu pridelila tri body a mohol prejsť. V opačnom prípade by bol neúspešný.
Ministerstvo práce už v marci proces hodnotenia obhajovalo s tým, že hodnotitelia boli vyberaní náhodným elektronickým výberom.“ Minister ani nemal možnosť nepodpísať zmluvu na víťazný projekt,“ bránil sa Erik Tomáš z Hlasu.
Odborníci konzorcia
Okresný predseda Hlasu v Turčianskych Tepliciach a štatutár Inštitútu rozvoja regiónu Daniel Lichner pracoval ešte pred tromi rokmi ako vodič dopravnej záchrannej služby. Odvtedy sa kariérne posunul a pôsobí ako technický riaditeľ kúpeľov v Turčianskych Tepliciach. „Mám v kompetencii technickú správu budov – od plynu cez elekrinu, všetko,“ uviedol v rozhovore pre Nadáciu.
V telefonickom rozhovore Lichner priznal, že sociálnym inováciám sa nikdy nevenoval. Jeho združenie má skúsenosti len s akciami ako Deň detí a Deň hasičov, na ktoré dostalo podporu v minulom roku od štátneho Tiposu 15-tisíc eur a od ministerstva financií 12-tisíc eur. „Ja chcem pomôcť ľuďom a veľmi im pomáham, či už robíme MDŽ, alebo pre deti akcie. Mali sme kapely, mali sme guláš… aj pohostenie pre starých ľudí,“ obhajoval svoje skúsenosti okresný predseda Hlasu.
Daniel Lichner sa pri otázkach na jeho odbornosť v oblasti sociálnych inovácií odvolával na Zuzanu Štrbíkovú. Spolu so svojou spoločnosťou olivka, s.r.o. bola druhým partnerom celého projektu za 900-tisíc eur.
Staršie skúsenosti so sociálnou oblasťou a vzdelávaním Štrbíková ako osoba má. Pôsobila na ministerstve školstva a bola aj národná koordinátorka pre celoživotné poradenstvo. Lenže s jej menom sa spája aj veľká kauza z roku 2018. V tom čase musela skončiť ako šéfka Národného ústavu celoživotného vzdelávania. EÚ napokon sporný projekt za 28 miliónov eur odmietla preplatiť.
Teraz Štrbíková do konzorcia vedeného Lichnerom vstúpila so svojou spoločnosťou olivka.sk. Podľa zverejnených účtovných závierok od r. 2017 nevykazuje žiadne príjmy a na jej webstránke sa nenachádza žiadny konkrétny ukončený projekt z oblasti sociálnych inovácií. V mailovej komunikácii uviedla, že za rok 2025 by už nejaké príjmy mala mať.
Tretím partnerom konzorcia je neziskovka Carmenta. V minulom roku mala príjmy 56-tisíc eur a podľa výročnej správy z roku 2024 sa dlhodobo venuje klinickým skúšaniam liekov. Nemá dohľadateľnú webstránku ani históriu projektov.
Vrátiť peniaze nestačí
Celý projekt za 900-tisíc sa napokon realizovať nebude. Stalo sa tak po tom, ako sa Nadácia Zastavme korupciu začala o tému zaujímať. Daniel Lichner sa rozhodol z projektu odstúpiť a peniaze vrátiť so slovami, že Nadácia vyvoláva „ničím nepodložené a účelové pochybnosti“ o jeho projekte.
Zrušiť projekt a vrátiť peniaze však nestačí. Ak sa preukáže, že Daniel Lichner skutočne v žiadosti uviedol fiktívne projekty, išlo by o trestný čin bez ohľadu na to, že peniaze pod tlakom vrátil. Trestný zákon v paragrafe o poškodzovaní finančných záujmov EÚ totiž uvádza, že za predloženie falšovaných, nesprávnych alebo neúplných dokladov pri získavaní európskych zdrojov hrozí trest pri škode veľkého rozsahu tri až desať rokov väzenia.
Nadácia Zastavme korupciu preto podáva v tejto súvislosti trestné oznámenie. Dopĺňa tak svoje staršie podnety na Najvyšší kontrolný úrad a Európsky úrad na boj proti podvodom, aby celú výzvu preverili.
11. 06. 2026
