Zo zboru odišlo takmer dvetisíc príslušníkov.
Minister vnútra Roman Mikulec v novom rozhovore pre portál Aktuality.sk povedal, že odídenému policajnému prezidentovi Petrovi Kovaříkovi verí. Pripustil tiež, že „vojna“ medzi NAKA a policajnou inšpekciou sa začala informáciami z prostredia Slovenskej informačnej služby (SIS).
Práve tieto informácie spustili vyšetrovanie možného manipulovania výpovedí zo strany NAKA. Pre podozrenia z nadštandardných kontaktov s ľuďmi z prostredia SIS zasa dočasne stiahli šéfku tímu, ktorá toto manipulovanie vyšetrovala. No a pre pozastavenie jej zásahu čelí vyšetrovaniu Kovařík, hovorí sa o narýchlo prijatej internej zmene, ktorou si posilnil vplyv pri zásahu kukláčov.
Bližší pohľad na fungovanie polície pod vedením Kovaříka ako aj pod ministrom Mikulcom však ukazuje, že väčšinu zmien v polícii prijímali skôr konzervatívne, po dlhších diskusiách s rôznymi časťami polície.
Z policajných štatistík vidieť aj to, že polícia sa v posledných mesiacoch výraznejšie zaoberá trestnými činmi súvisiacimi s korupciou úradníkov. Či už ide o zneužitie právomoci verejného činiteľa alebo porušovanie povinnosti pri správe cudzieho majetku.
Nie politicky, ale systémovo
Od nástupu Matovičovej vlády sa výrazne zmenili podmienky pre výberové konania. Na ministerstve vnútra, čo je strešný rezort pre políciu, sa pritom namiesto takzvanej rýchlej politickej výmeny rozhodli pre systémové zmeny.
Preto sa niektoré posty obmenili len nedávno. A aj nové nariadenie ministra vnútra týkajúce sa kariérneho postupu platí od mája tohto roka, aj keď vzniklo už v novembri.
Predošlé nariadenie ministra z dielne Smeru významne oklieštilo záujemcov o policajné funkcie. Zmeniť toto nariadenie si vyžaduje dlhší schvaľovací proces, prirovnať to možno k pripomienkovaniu novely zákona.
To by vysvetľovalo, prečo aj viac ako rok od nástupu nového ministra vnútra či stíhaní policajných exfunkcionárov ako Bernard Slobodník a Pavol Vorobjov neboli ich miesta stále riadne obsadené. Aj v tomto kontexte treba vnímať činnosť a najmä výsledky jednotlivých zložiek polície.
„Nechceli sme to urobiť ako v minulosti. Už žiadne výmeny z politických dôvodov,“ vysvetľuje poradca ministra vnútra Jaroslav Spišiak. Počas vlády Ivety Radičovej v rokoch 2010 až 2012 bol policajným prezidentom.
Po návrate Smeru do vlády sa podľa Spišiaka do funkcií vrátili ním odvolaní ľudia, dokonca aj na vyššie funkcie. Tomu sa teraz chceli novým postupom vyhnúť.
Ak teda po oficiálnom služobnom hodnotení na základe výsledkov policajného funkcionára vyplynie, že je nespôsobilý pre riadiacu funkciu, možno ho preradiť na nižšiu funkciu alebo môže z hodnotenia dokonca vyplynúť, že nie je spôsobilý na žiadnu riadiacu funkciu. Podľa policajných pravidiel sa takýto policajt nemôže vrátiť do riadiacej funkcie, ani keď sa zmení vedenie polície.
Obmene funkcionárov bránilo aj nariadenie predošlej ministerky vnútra Denisy Sakovej (predtým Smer, v súčasnosti Hlas) o kariérnom postupe. Platiť začalo tesne pred voľbami 2020. Ním sa podľa terajšieho vedenia rezortu akoby zabetónovali vtedajšie policajné nominácie.
Nariadenie bolo pripravené už v novembri 2019, do platnosti vstúpilo zverejnením vo vestníku ministerstva vnútra, čo sa udialo deň pred parlamentnými voľbami.
Nariadenie napríklad rátalo s „princípom postupnosti po jednotlivých funkciách a stupňoch riadenia“. Teda že za šéfa nejakej časti zboru sa mohol hlásiť len policajt s rovnakou alebo o jeden stupeň nižšou funkciou. Takéto obmedzenie neplatilo jedine pri NAKA a policajnej inšpekcii.
Exministerka Saková pre Nadáciu reagovala slovami, že predošlý postup zvolili s cieľom výberu najvhodnejších uchádzačov a „s dôrazom na ich odbornosť a skúsenosti získané dlhoročnou praxou v polícii“.
Odídení policajti opäť v hre
Sakovej pravidlá hovorili aj o obmedzení účasti neúspešných uchádzačov v ďalších výberkách. Mohli sa do nich zapojiť až po roku s výnimkou, ak išlo o rovnakú pozíciu.
„Podmienku sme zaviedli na základe rokovaní s vedením policajného zboru a poznatkov z praxe s cieľom eliminácie situácií, kedy dochádzalo k neúmernému prihlasovaniu sa na rôzne výberové konania,“ tvrdí Saková.
Táto podmienka už od mája s novým nariadením neplatí.
Otvorili sa aj funkcie pre „odídencov“ – bývalých policajtov, ak zo zboru odišli v posledných rokoch. Nemusia druhýkrát absolvovať celý prijímací proces. Napriek nesúhlasu niektorých policajných častí sa tak môžu do riadiacich funkcií vrátiť civili.
No tí sa podľa informácií z prostredia ministerstva vnútra veľmi nehlásia. Dôvodom môže byť sprísnenie podmienok pre výsluhové dôchodky.
Krátko po nástupe druhého Ficovho kabinetu začala platiť zmena, že ak sa expolicajt, ktorý už poberá výsluhový dôchodok, vráti do zboru, počas výkonu novej služby výsluhový dôchodok nepoberá. Zároveň sa mu nerátajú roky v novej funkcii do zvýšenia dôchodku.
Inými slovami, návrat do zboru ho dočasne oberie o už pridelený výsluhový dôchodok a tiež mu ho nezvýši, ak opäť z polície odíde. To sa zrejme podpisuje aj pod nižší záujem odídencov o policajné funkcie. Najmä ak majú v súčasnosti dobre platenú pozíciu v súkromnej sfére.
Májovými zmenami sa tiež zjemnila podmienka predošlej päťročnej riadiacej pozície, ak sa chce niekto uchádzať o top policajnú funkciu. Chýbajúce manažérske obdobie môže záujemca kompenzovať odpracovanými rokmi. Má to zabezpečiť dostatočnú profesionalitu a znalosť policajného prostredia uchádzača.
Nadácia Zastavme korupciu rozoberala vývoj v polícii v posledných mesiacov s viacerými ľuďmi z prostredia polície a ministerstva vnútra. Všetci zhodne kritizovali podmienku cudzieho jazyka (angličtiny) pri výberových konaniach. Tá platí aj v novom nariadení.
Spišiak v tom problém nevidí: „Ak je niekto profesijne zdatný, tak to v bodovom hodnotení vidieť, nemôže vyhrať len s angličtinou.“ Podľa neho je však v súčasnosti dôležité vymieňať si informácie a skúsenosti s inými štátmi.
Naopak, sústredenie sa len na domáce problémy považuje za jednu z doterajších chýb polície: „Akoby sme sa hrali len na našom piesočku. Ako pritom ukazujú aj aktuálne prípady, organizovaný zločin je cezhraničná záležitosť.“
Rýchly odchod a potom stíhanie
Nové pravidlá pre výberové konania sa použili napríklad pri výbere novej šéfky NAKA. Od augusta sa ňou stala Eva Kurrayová.
V čele elitnej časti polície je odvtedy, čo sa jej predchodca Branislav Zurian narýchlo vzdal funkcie v polovici mája. O pár dní nato uňho NAKA spravila raziu NAKA. Zuriana do funkcie menoval v polovici roka 2019 bývalý policajný prezident Milan Lučanský.
Minister Mikulec v tohtotýždňovej diskusii denníka N uviedol, že Zuriana ponechal vo funkcii práve na žiadosť Lučanského. Dôvodom malo byť, aby si Zurian „zabezpečil dôchodok“.
Podobne zo zboru v rovnakom čase odišli aj ďalší vysokopostavení policajti. O odchod požiadal Zurianov zástupca, zo zboru odišiel zástupca šéfa inšpekcie a šéf bratislavskej NAKA. Mená niektorých sa krátko na to objavili v súvislosti s prípadmi, ktorými sa už zaoberajú vyšetrovacie orgány.
Odpoveď na otázku, či hromadné odchody z polície môžu súvisieť s aktuálnym vyšším záujmom vyšetrovateľov o vysoké policajné posty, môžu poskytnúť aj podmienky nároku na výsluhové dôchodky a odchodné.
Zákon o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov hovorí, že ak dôjde k ukončeniu pomeru alebo prepusteniu pre zločin alebo prečin policajta, nárok na odchodné stratí úplne. Výsluhový dôchodok by expolicajt v takom prípade dostával až v starobnom dôchodku, nie hneď po odchode z polície.
Ak však policajt odíde do civilu, požiada a aj dostane výsluhový dôchodok a odchodné ešte predtým, ako je právoplatne odsúdený v súvislosti so svojou predošlou prácou, na tieto peniaze mu už nikto nesiahne.
Nové policajné pravidlá zatiaľ so sprísnením v tejto oblasti nerátajú a ako potvrdilo policajné prezídium, nie sú ani predmetom diskusií o zmenách v zbore. Aj vzhľadom na to, že by sa napríklad veľmi ťažko posudzovalo, od akého dátumu, prípadne o aké roky by sa výsluhový dôchodok upravil.
Nadštandardné odchody
Z polície v posledných mesiacoch neodchádzajú len policajní funkcionári. Podľa štatistík, ktorá Nadácia získala od ministerstva vnútra cez infožiadosť, len za prvých päť mesiacov tohto roka požiadalo o odchod do civilu takmer 1800 policajtov. Pritom za celé dva predošlé roky odišlo zhruba 1100 policajtov.
Na augustovej tlačovke policajný prezident Kovařík hovoril o „komplikovanej situácii v policajnom zbore“ a „podstave asi dvetisíc ľudí“.
Podľa dát ministerstva odchádzajú skúsení dlhoroční policajti s primerne 27 odpracovanými rokmi. Zároveň ide o policajtov, ktorí môžu požiadať o najvyšší možný výsluhový dôchodok ako aj odchodné.
Vidieť to aj z policajných štatistík, podľa ktorých už za prvých päť mesiacov tohto roka súhrn žiadostí o odchodné sumou prevýšil celý rok 2019. V priemere na policajta vychádza tento rok odchodné takmer na 26 500 eur.
Mikulcovmu rezortu práve pre odchodné aj významne zvyšovali rozpočet.
Vlastný systém zabezpečenia
Nižší počet policajtov môže mať vplyv aj na ich osobitný sociálny systém. Je vybalancovaný pri 23400 policajtoch, vtedy počet prispievateľov do systému stačí generovať dosť peňazí na výsluhové penzie. Ak sa počet aktívnych policajtov výrazne zníži a v rovnakom čase výrazne narastie počet poberateľov penzií, systém začne byť deficitný.
Podľa policajného prezídia však záujem „odídencov“ o návrat k polícii je. „Zaznamenali sme nárast znovuprijatí do Policajného zboru, keď sa o prijatie uchádzajú bývalí príslušníci, ale aj príslušníci iných ozbrojených zložiek,“ tvrdí hovorca policajného prezídia Michal Slivka.
S cieľom zatraktívniť prácu v zbore chystajú novelu zákona o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru.
08. 09. 2021
