Politické podnikanie Jána Slotu

Od roku 1994, keď Jána Slotu zvolili za predsedu Slovenskej národnej strany (SNS), sa jeho meno vyskytuje pri mnohých majetkovo zaujímavých politických rozhodnutiach. Ak v druhej Mečiarovej garnitúre pôsobil ako lobista, v tretej už bol jedným z jej hlavných aktérov.

Podnikanie ako pokračovanie politiky inými prostriedkami

Podľa svedectva bývalého šéfa Fondu národného majetku (FNM) Štefana Gavorníka sa v rokoch 1994 až 1998 každú stredu konali privatizačné koaličné rady. Predseda SNS sa na nich pravidelne zúčastňoval a podieľal na tom, že zo straníckej privatizácie sa stalo politicky organizované rozdávanie štátneho majetku. Počas štyroch rokov koaličná privatizačná rada rozhodovala tak, že FNM mohol s politicky určenými nadobúdateľmi podpísať takmer 1 400 privatizačných zmlúv. Koľké z nich boli v prospech ľudí „blízkych“ J. Slotovi, vedia len priami účastníci koaličných privatizačných porád. Už vtedy sa v politických kuloároch šírili reči, že politický podnikateľ Slota oslávil prvú miliardu (ešte v korunách) na bujarom večierku.

Predseda SNS, ktorý praktizoval politiku ako pokračovanie podnikania inými prostriedkami, veľmi ťažko niesol, keď sa v roku 2004 prijímal ústavný zákon o konflikte záujmov. Norma, ktorá verejným činiteľom zakazuje „uzatvoriť zmluvu o tichom spoločenstve“ a ktorá ustanovila, že „verejný funkcionár nesmie podnikať“, ho pobúrila až tak, že o zákone povedal: „Je horší ako fašizmus a komunizmus dokopy.“[1]

V roku 2004, keď SNS bola mimoparlamentnou stranou a Ján Slota bol „len“ primátorom Žiliny, dostal v televíznej diskusii na otázku, či žije iba z primátorského platu. Ján Slota na ňu odpovedal protiotázkou, kto v tomto štáte žije len z toho, čo dostane ako svoj plat. Keď si uvedomil, že na Slovensku je takých väčšina, tak spresnil, že mal na mysli ľudí, ktorí sú v politike. Na celý stav tak rozšíril niečo, čo sa dá dobre pozorovať práve na ňom samotnom. Slota ako primátor mal mesačný plat 87-tisíc Sk, čo vonkoncom neobjasňovalo rozsah majetku, ktorý užíval. Tento rozpor si uvedomoval aj Ján Slota, preto popracoval na jeho krytí. Kým jeho strana bola vo vláde, väčšinu z toho, čo užíval, vlastnili firmy jeho priateľov. Keď v roku 1997 zverejnila TASR správu, že si predseda SNS kúpil auto Viper GTS Coupé za takmer 4 milióny korún, Slota to dementoval. Napriek tomu sa v ňom čoskoro rozvážal po Žiline. Úradne však auto patrilo firme Milana Vendrinského, od ktorého si ho len „prenajal“. A tak to bolo s väčšinou luxusu, ktorý si ako predseda vládnej strany doprial.

Keď sa SNS ocitla mimo parlamentu, nastala zmena, lebo bratislavský byt, chorvátska vila či osobná jachta sa stali oficiálne majetkom firmy, ktorej vlastníkom bol bývalý Slotov tajomník Georges Ganse Dossou. Táto firma bola taká úspešná a štedrá, že postavila za desiatky miliónov korún vilu v Chorvátsku, kúpila jachtu za 16 miliónov Sk, dala jej meno Babulka a poskytla do užívania žilinskému primátorovi.

V roku 2002 ešte aj Anna Belousovová, dlhoročná podpredsedníčka SNS o predsedovi hovorila, že je „slovenským zbohatlíkom a národným buditeľom chorvátskeho pobrežia, kde má zakotvenú svoju jachtu a buduje svoju honosnú vilu“[2]. Samotný Slota nezatajoval, že má aj iné príjmy ako z platu či z podnikania, lebo „človek si pomáha tak, ako vie“[3]. A hoci tvrdil, že nerobí nič protizákonné, bolo zrejmé, že „pomôcť“ si mohol iba tak, že bol verejným činiteľom, ktorý ťažil zo svojho postavenia.

V prvej Ficovej vláde

Ako súčasť vládnej koalície a kabinetu Roberta Fica predstavitelia SNS na nič nereagovali tak citlivo, ako na možnosť, že že ich niekto pripraví o moc nad eurofondmi, ktorú dostal ich minister výstavby. Prvý raz museli svoju korisť brániť už v lete 2006, keď vicepremiér Dušan Čaplovič spomenul, že úlohu centrálneho koordinačného orgánu prevezme Úrad vlády a že on ho bude osobne riadiť. Minister Marián Janušek a jeho šéf Slota vtedy spustili na podpredsedu Smeru krik, ako keby bol politik SMK. Keď svojho podpredsedu podporil Robert Fico, šéfovia SNS sa očividne zľakli. O to väčšia bola ich úľava, keď im premiér v októbri 2006 správu a moc nad fondmi ponechal.

Ján Slota vtedy Fica chválil, že nepozná iného politika „ktorý je taký čestný ako on a ktorý tak drží slovo, ako on drží slovo“.[4] O aké slovo išlo a čoho sa týkalo, pripomenuli politici SNS vždy, keď nadobudli pocit, že si aj niekto iný chce prisadnúť na „ich“ eurofondy. V júli 2007 sa väčších právomocí nad fondmi domáhali župani a minister Janušek vtedy pripomínal, že fondy musia byť pod ministerstvom a že „ešte pred vytvorením vlády bola dohoda, že toto ministerstvo bude pod kuratelou SNS“.[5] Učebnicovú ukážku toho, ako túto „kuratelu“ využívali, predstavuje kauza známa ako nástenkový tender.

Škandál prepukol v novembri 2008, keď médiá prišli s informáciou, že v roku 2007 konzorcium firiem podivného zloženia veľmi pochybne vyhralo súťaž na dodanie informačných a poradenských služieb pri čerpaní eurofondov, ktorú vyhlásilo ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja.

Zákon o verejnom obstarávaní stanovil, že verejný obstarávateľ výzvu na predkladanie ponúk „uverejní verejne prístupným spôsobom“.[6] Hoci ministerstvo výstavby malo možnosť osloviť potenciálnych súťažiteľov na svojej webovej stránke, postupovalo inak. Oznam o súťaži umiestnilo na chodbe na prvom poschodí ministerstva, kde sa mohli dostať len zamestnanci s magnetickou kartou. Návštevníkov tam púšťal vrátnik. Oznam na tabuli visel štyri pracovné dni. Zodpovední činitelia ministerstva zjavne vytvorili také podmienky, aby nemohlo vzniknúť súťažné prostredie, čím porušili nielen zákon o verejnom obstarávaní, ale dostali sa do kolízie aj s Trestným zákonom.

Stalo sa to pri zákazke, ktorej konečná celková hodnota predstavovala sumu 119 546 450 eur. Keď Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ) zmluvu preveril, tak zistil, že ministerstvo „zmluvne vytvorilo priestor na vznik výdavkov nad rámec, ktorý umožňujú súťažné podklady, pričom ich vznik ani výšku nemôže reálne ovplyvniť“.[7] Inými slovami, išlo o zmluvu, ktorou šéfovia ministerstva vybraným firmám podarovali eurofondovú bonanzu. Boli to firmy blízke Jánovi Slotovi, ktorý od prepuknutia kauzy svojich ľudí v nej vehementne obhajoval.

V decembri 2008, keď v parlamente zaznelo, že oznam o súťaži visel na korkovej nástenke za zamknutými dverami ministerstva, šéf SNS vyhlásil: „Prosím vás, nech to bolo aj v zošite, no a čo?! Zákon keď to povoľuje, tak to povoľuje.“[8] Bola to obhajoba pochádzajúca z éry mečiarizmu, keď sa považovalo za obhájiteľné každé zneužitie moci, ak si naň vládnuca garnitúra vytvorila „zákonné“ predpoklady. V tomto prípade však „zákonné“ predpoklady vytvorené neboli. Potvrdil to Úrad pre verejné obstarávanie (ÚVO), potom NKÚ a napokon aj polícia. Dôvod, pre ktorý sa predseda Slota tak exponoval, nebol len stranícky, ale aj osobný.Dve zo štyroch firiem, ktoré vytvorili “víťazné“ konzorcium, mali úzke väzby práve na neho. Dve, ktoré ich nemali, boli v zostave iba do počtu, čo sa prejavilo aj v tom, že služby ministerstvu prakticky neposkytovali. O to aktívnejšie boli so Slotom spriaznené spoločnosti – Zamedia a Avocat.Prvá vznikla v júli 2006 a jej spoluzakladateľom bol Vladimír Tretina, o ktorom Slota povedal: “ S pánom Tretinom zo Žiliny sa poznám minimálne 15 rokov.“[9] Spoločnosť Avocat zas dostávala zákazky – často pochybným spôsobom – takmer od všetkých ministerstiev a organizácií, ktoré riadili nominanti SNS. Jej spoluvlastníci – Juraj Mravčák a Juraj Hatvány – boli za stranu nominovaní do správnych a dozorných orgánov veľkých štátnych firiem. Podľa svedectva Anny Belousovovej, dlhoročnej podpredsedníčky SNS, nominantov vyberal výhradne šéf strany.Aktuálny stav v tejto kauze je taký, že policajný vyšetrovateľ navrhol obžalovať päť osôb, a to pre trestné činy machinácie pri verejnom obstarávaní, porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku a zneužívania právomoci verejného činiteľa. Samozrejme, Ján Slota medzi obvinenými nie je, lebo „prácu“ za neho vykonali jeho nominanti.

Ján Slota sa v politike „nabalil“

Názor, že Ján Slota „ sa v politike nabalil“,[10] vyslovil v čase, keď ešte spolu vládli, jeho koaličný partner Robert Fico. Predstavu o miere tohto nabalenia dávajú dva odhady českého týždenníka Týden. Podľa odhadu z roku 2010 Slota disponuje majetkom vo výške sedem až desať miliárd českých korún (280 až 400 mil. €). O rok neskôr, keď bola SNS v opozícii, Týden znížil odhad Slotovho majetku na 80 miliónov eur. Bez ohľadu na to, či sa k realite viac blíži prvý, alebo druhý odhad, isté je, že majetok Jána Slotu je neporovnateľný s jeho deklarovanými príjmami. Z čoho možno logicky vyvodiť hodnotiaci úsudok, že takýto majetok nemôže mať legálny pôvod.

Ak sa vám tento článok páči, činnosť Nadácie môžete podporiť TU.

Do newslettera sa prihláste TU.

Zdroje:

[1] Daniela Zemanovičová: Verejnosť tlačí politikov do tvrdšieho postupu k nim samým, Trend.Sk 13.2.2002

[2] Anna Belousovová, Wikiquote

[3] Slota nedovolí spochybňovať investíciu KIA, Sme, 19.12.2004

[4] Peter Schutz: Hon na ružové prasiatko, SME 13.7.2007

[5] Marián Leško: Pod kuratelou SNS, SME 12,1.2008

[6] Zákon o verejnom obstarávaní

[7] Správa o výsledku kontroly NKÚ

[8] Včerajšie odvolávanie ministra Janušeka: Slota chrlil síru!, Čas.sk 9.12.2008

[9] Monika Tódová: Slota ťahal ministra z tlačovky preč, hoci ešte bolo na čo odpovedať, SME 3.12.2008

[10] Slota sa v politike „nabalil“, tvrdí Fico, topky.sk 4.7.2009

Foto: TASR/autor