Advokát si pýtal 60-tisíc na súdny lobing, komora ho rieši už od leta

Ministerstvo chce reformu.

Schôdzka sa odohrala v jednej zo známych bratislavských kancelárií u advokáta, ktorý rieši citlivé prípady sporov o deti. Matka, ktorá sa súdi o dcéru s manželom, za ním prišla pre radu.

Slová advokáta ju zaskočili, nepriamo si totiž od nej vypýtal desaťtisíce eur na “súdny lobing,” keďže podľa neho treba zmeniť nastavenie jedného dôležitého človeka, a tým mal byť predseda súdu.

Z rozhovoru existuje nahrávka, ktorú v lete zverejnila televízia Joj. “Myslím si, že 60 (tisíc) by mala byť taká horná hranica, kedy si viem predstaviť, že áno teraz je vyzbrojený, že pôjde na to, lebo dostal svoje,” hovorí na nej advokát.

Matka sa obrátila na Nadáciu Zastavme korupciu a neskôr aj na políciu, lebo advokátove vyjadrenie vnímala ako žiadosť o úplatok. Polícia trestné stíhanie zastavila, v uznesení naznačila, že pri zabezpečovaní dôkazov sa vyšetrovateľ ocitol v slepej uličke, lebo sudca Špecializovaného trestného súdu neschválil odposluchy advokáta.

A tak sme podali sťažnosť na Slovenskú advokátsku komoru (SAK), ktorá posudzuje pochybenia advokátov. Dôvodom bola nielen spomínaná nahrávka, ale aj iné praktiky, ktoré sú podľa zákona v rozpore s výkonom advokácie.

V boji o deti svojich klientov totiž advokát zverejňoval citlivé informácie na webstránke svojej kancelárie, a to aj zo živých spisov.

Podnet má SAK od júla. Najskôr ho riešila Revízna komisia, ktorá posudzuje, či sú sťažnosti na advokátov relevantné a či ich postúpi disciplinárnemu senátu. Keď sa pol roka nič nedialo, Nadácia sa začala zaujímať prečo. Pýtali sme sa aj na potenciálny konflikt záujmov, keďže šéfka Revíznej komisie Zuzana Čížová je známa advokátovej manželky.

“Vzhľadom na to, že predsedníčka komisie sa z vysokej školy pozná s manželkou osoby, na ktorú sťažnosť smerovala, aj napriek tomu, že sa už nestretávajú, poverila iného člena preverením sťažnosti a do tohto procesu nijako nezasahuje,” uviedla advokátska komora.

V januári napokon sama Čížová oznámila, že podala návrh na začatie disciplinárneho konania. O ňom ešte len teraz začne rozhodovať senát zložený z ďalších advokátov. Od podnetu pritom uplynulo už osem mesiacov.

Rôzna dĺžka konaní a chýbajúce dáta

Disciplinárne stíhanie advokátov má v právomoci SAK ako ich samosprávny orgán.

Ministerstvo spravodlivosti však uvažuje o zmene, v hre je aj možnosť, že konanie prejde pod nový Najvyšší správny súd. Hlavné výhrady voči súčasného stavu sú okrem dĺžky konania v niektorých prípadoch aj chýbajúce informácie. Rozhodnutia o trestoch SAK nezverejňuje. Taktiež je tu možný konflikt záujmov, keďže členovia senátov sú advokáti, a tak rozhodujú o svojich kolegoch.

Mimovládna organizácia Lepšia advokácia poukazuje na pomalosť
disciplinárnych konaní advokátov aj v porovnaní so slovenskou justíciou.
Dobrým príkladom je pozastavovanie výkonu činnosti sudcom a advokátom,
ktorých nekalé konanie bolo popísané v Kočnerovej Threeme. Kým justičné
disciplinárne senáty pozastavili činnosť viacerým sudcom z Threemy už
v marci 2020, tak SAK voči advokátom podobné preventívne opatrenie
neurobil do dnešného dňa.

SAK môže advokáta potrestať napomenutím, peňažným trestom alebo dokonca odňatím licencie. Nie vždy trvá celý proces tak dlho ako pri vplyvnom advokátovi z Bratislavy, na ktorého upozornila Nadácia Zastavme korupciu.

Napríklad pri košickej advokátke Adriane Krajníkovej, ktorá sa stala hviezdou konšpiračných webov a nahovárala klientku v pôrodnici, aby sa nedala otestovať, stačil komore mesiac na posúdenie a odňala jej advokátsku licenciu.

Okamžite konala komora aj v prípade právnika blízkeho OĽaNO Michala Miškoviča. Keď sa v médiách prevalilo, že bol obžalovaný z porušovania cudzích práv, predsedníctvo mu pozastavilo mu advokátske oprávnenie. Miškovič sa vtedy bránil, že ide o pomstu.

Kvôli Miškovičovi prišlo v štátnej správe o biznis viacero renomovaných advokátov. Na štátnych úradoch im po nástupe novej vlády totiž vďaka svojim kontaktom vyfúkol lukratívne zmluvy. Spôsob, ako sa jeho kancelária dostala k zákazkám, kritizovala aj Nadácia Zastavme korupciu.

Oficiálnym dôvodom, prečo SAK konala proti Miškovičovi mala byť skutočnosť, že na súde čelil obžalobe z porušovania cudzích práv. Miškovič tvrdil, že komora mala o jeho trestnom stíhaní informácie už od roku 2016. Rozhodnutie označil za účelové.

SAK tvrdila opak a odmietla snahu o “politizáciu.”. Predsedníctvo malo informácie už skôr, ale vlani po medializácii problému vyhodnotilo, že existuje dôvod na pozastavenie výkonu.

SAK tvrdí, že jednotlivé konania nemožno porovnávať. “Každá sťažnosť a jej preverenie trvá iný čas, nedá sa to paušalizovať,” uviedla hovorkyňa komory Alexandra Donevová.

Čo sa týka Miškoviča, licenciu mu pozastavilo predsedníctvo a išlo o administratívne konanie podľa zákona o advokácii. Voči Miškovičovi však bolo vedené aj sťažnostné konanie a revízna komisia rozhodla tiež veľmi rýchlo. To však podľa Donevovej bolo preto, lebo tam “bol úplne jasný skutkový stav.”

V priemere šesť mesiacov

Revízna komisia každoročne dostane asi 500 sťažností, z nich len sto posunie ďalej disciplinárnym senátom, ktoré v 75 percentách uznajú advokáta vinným. Komora uvádza, že disciplinárne konania trvajú priemerne šesť mesiacov. Momentálne, počas covidovej pandémie, je to podľa SAK dlhšie.

Najčastejší trest je peňažný, k odňatiu licencie pristupuje komora výnimočne. Ak advokát nesúhlasí s rozhodnutím, môže sa obrátiť na súd.

Systém považuje SAK za funkčný a je proti návrhu ministerky Márie Kolíkovej (Za ľudí), aby takzvané “disciplinárky” prejednával Najvyšší správny súd. Hlavným argumentom je, že by tým štát zasiahol do samosprávy advokátov. Ministerstvo nechalo celú vec posúdiť Benátsku komisiu.

Nadácia Zastavme korupciu sa pýtala takmer dvadsiatky advokátov, čo si myslia o súčasnom systéme kontroly a trestov. Väčšina z nich ho považuje za efektívny a okrem malých zmien je za jeho zachovanie. Za nedostatočný ho označili štyria.

Trom z dvadsiatky oslovených prekáža, že SAK sa dostatočne nevysporiadala s advokátmi z Kočnerovej Threemy, ktorá bola v minulosti súdom uznaná ako riadny dôkaz. Avšak svoje názory publikovať nechceli. Podľa ostatných nemala komora na ich potrestanie dostatok informácií.

Utajené disciplinárky, stíhaná agentka

Podľa advokáta Tomáša Langera z kancelárie Paul Q je ťažké hodnotiť priebeh a výsledky disciplinárnych konaní, lebo sú utajené.

“Pozitívne je, že SAK vydáva zborníky anonymizovaných disciplinárnych rozhodnutí. Negatívne, že mnohé relevantné podnety už Revízna komisia v úvodnom štádiu vyhodnotí ako nedôvodné a odloží ich,” konštatoval.

Určite je podľa neho potrebné, aby proti tomu existoval efektívny opravný prostriedok. Či by to mal byť napríklad Najvyšší správny súd, je na diskusiu.

Advokát zo žilinského kraja, ktorý nechcel byť menovaný, lebo už v minulosti mal so SAK problémy, vraví, že bol najviac pobúrený “disicplinárkou voči advokátke Marii Mešencovej. Hoci ide o 15 rokov starú vec, podľa neho ilustruje zmýšľanie komory kryť vážne prešľapy stavu a trestať tých, ktorí na nich poukážu.

Advokátke kolega ponúkol úplatok, ak jej klient bude vypovedať v prospech neho. Mešencová išla na políciu, stala sa agentkou a usvedčovala kolegu. Komora ju za to disciplinárne odstíhala a dostala najvyšší trest, vylúčenie z advokátskych radov. Zdôvodňovala tým, že porušila základnú zásadu mlčanlivosti.

Nadácia oslovila aj Martina Čižmárika, ktorý štyri roky pôsobil ako predseda disciplinárnej komisie.

„Som si istý, že kolegialita medzi advokátmi nie je v „disciplinárkach“ zneužívaná, nakoľko rozhoduje vždy trojčlenný senát. A naopak, nemal som v praxi prípad toho, že by komora mala záujem niekoho „stíhať“ bezdôvodne. Pri tom množstve advokátov, ktorí sa zúčastňujú disciplinárneho konania to ani možné nie je,” tvrdí.

Podľa neho je v advokácii silná konkurencia a chyby sa neodpúšťajú.

Veľa otázok vzbudzuje aj postoj SAK, ktorý odmieta zverejňovať mená disciplinárne prejednávaných advokátov, a to aj v prípade, ak je vec právoplatne skončená uznaním viny advokáta. Podľa niektorých oslovených advokátov na to nie je dôvod.

Ústavný súd už v minulosti uviedol, že činnosť advokátov je vecou verejnou a advokáti patria medzi verejné osoby, ktoré musia zniesť verejnú kontrolu.

Nadácia Zastavme korupciu sa 20-tich advokátov podrobne pýtala na otázky, ktoré súvisia s ich názorom na to, do akej miery sú advokátske kancelárie zodpovedné za imidž justície, aktuálne korupčné kauzy a čo by na systéme zmenili. Odpovede zverejníme v pripravovanej Správe o stave advokácie.