Firma, do ktorej investoval zakladateľ PS, skončila s dlhmi voči štátu

Zuzana Petková, Xénia Makarová

Z majetkových priznaní politikov sa verejnosť nedozvie takmer nič. Nadácia Zastavme korupciu preto v spolupráci s portálmi Finstat.sk a Transparex.sk. pripravila analýzy majetkov lídrov strán, ktoré kandidujú vo voľbách a majú podľa prieskumov šancu dostať sa do parlamentu.

Čo sa v analýze dozviete:

• Líder PS Michal Šimečka nadácii podrobne zdokladoval svoje príjmy aj majetok pred vstupom do politiky
• Aké je biznis pozadie „podnikateľskej vetvy“ PS Michala Trubana a Ivana Štefunka
• Koľko strane požičali na kampaň a s akým úrokom
• Koľko štátu dlhuje firma, do ktorej investoval Štefunko
• Aký je majetok predsedu KDH Milana Majerského a jeho manželky, europoslankyne

Prečo mali audítori k správam oboch strán výhrady

Deväťdesiattisíc eur zarobil za minulý rok líder Progresívneho Slovenska Michal Šimečka ako podpredseda Európskeho parlamentu. PS je podľa predvolebných prieskumov druhou najpopulárnejšou stranou, Nadácia preto Šimečku požiadala, či pred možným vstupom do vysokej politiky na Slovensku je ochotný podrobne zdokladovať svoje príjmy aj majetok. Takéto informácie sú pre verejnosť dôležité, aby mohla neskôr spätne skontrolovať, či sa politik vo verejnej funkcii neobohatil na úkor verejného záujmu a jeho majetkové pomery sú primerané zárobkom.

Šimečka poslal potvrdenie z Európskeho parlamentu, podľa ktorého jeho plat po zrazení dane pre Európsku úniu bol za minulý rok 90-tisíc v hrubom. Vlastní tiež byt v bratislavskom Ružinove, ktorý kúpil v roku 2020 za vyše 330-tisíc eur. Na celú sumu si vzal vtedy hypotéku. Je majiteľom auta, v hodnote vyššej ako 30-tisíc eur, značky Volkswagen Tiguan.

Z poskytnutých údajov je zjavné, že životný štandard podpredsedu Európskeho parlamentu zodpovedá jeho mzde v Bruseli. Viac ako on sú však z pohľadu majetku zaujímaví ďalší lídri PS – niekdajší predseda Michal Truban a zakladateľ Ivan Štefunko. Obaja majú za sebou biznis príbeh, podieľajú sa na financovaní strany cez poskytnuté pôžičky a sú v prvej desiatke kandidátky, takže majú šancu ovplyvniť po voľbách zloženie vlády, prípadne obsadiť vysoký štátny post.

Krach menom Monogram Technologies

Štefunko je štvrtinovým akcionárom spoločnosti Monogram Ventures. Táto bola materskou firmou Monogram Technologies, ktorá sa v minulosti spomínala v médiách v súvislosti s predraženými štátnymi zákazkami. Podľa portálu Aktuality.sk mala napríklad dodať štátnej vysokej škole techniku predraženú o 30 až 80 percent.Neslávna známa Monogram Technologies, v ktorej bol Štefunko akcionárom napokon skončila v roku 2021 vymazaním z obchodného registra. V čase výmazu firma dlhovala štátu najmä na daniach, ale aj odvodoch takmer 260-tisíc eur.

„Ako bývalý akcionár to hodnotím samozrejme negatívne a neteší ma, že jedna z viacerých spoločností, do ktorých som investoval takzvaný rizikový kapitál, takto dopadla. Pritom to bola IT firma roka 2013,“ reagoval Štefunko.

Dodal tiež, že ako minoritný akcionár nemal ani nepriamy vplyv na jej riadenie. „Nepôsobil som v orgánoch tejto spoločnosti, ale ani jej materskej firmy, takže jej úpadok som vnímal len z pozície minoritného akcionára bez možnosti vplyvu na chod riadiacich orgánov.“

Zdôraznil, že svoje daňové a poistné povinnosti vždy platí načas. „Za ostatné 4 roky som z dôvodu predaja mojich účastí na viacerých spoločnostiach na daniach na Slovensku zaplatil vyše 650-tisíc eur a na zdravotných odvodoch takmer 370-tisíc eur, teda spolu viac ako milión.“

Stále je štvrtinovým akcionárom firmy Monogram Ventures, ktorá nevyvíja priame podnikateľské aktivity, ale jej podstatou je držba podielov v niekoľkých ďalších technologických firmách.

„Na riadení spoločnosti sa žiadnym spôsobom, priamo ani nepriamo nepodieľam. Preferoval by som ukončenie mojej účasti a predaj mojich akcií, ale v súčasnosti je spoločnosť v takzvanej patovej situácii, kde sa s podielmi nedá nakladať bez dohody akcionárov,“ dodal.

Štefunko je tiež spojený s luxemburskou spoločnosťou Slovak Venture Fund S.C.A., SICAR. Väčšinovým investorom v nej je Európsky investičný fond. Fond vstupuje finančne do potenciálne atraktívnych firiem. Pre začínajúce firmy to prinesie vstupný kapitál, pre investorov do fondu možný zisk v budúcnosti zo ziskov rastúcich firiem.

Štefunko stál pri formovaní tohto fondu, v súčasnosti sa ako pasívny investor, teda bez možnosti rozhodovať o smerovaní investícií, podieľa niekoľkými percentami na celkových prostriedkoch fondu. Teda aj prípadných výnosoch. Fond viackrát podporil aj firmy, kde figurovali Truban so Štefunkom.

Na otázku, ako sídlo fondu v Luxembursku ovplyvňuje jeho investície, uviedol, že slovenské entity, ktoré investovali do SICARu, zdaňujú podľa slovenského práva. „Vrátane mňa, keďže som slovenský daňový rezident. Teda v prípade rozdielu medzi nákupnou a predajnou hodnotou zaplatím príslušnú daň slovenskej Finančnej správe, ako aj zdravotné odvody.“

Truban tvrdí, že podnikanie tlmí kvôli politike

Aktívny v desiatkach firiem, v niektorých aj so Štefunkom, bol bývalý predseda PS Michal Truban. Pričom išlo o firmy sídliace od Giraltoviec cez Nitru až po Bratislavu a odlišovali sa aj predmetom pôsobenia.

Truban to pre Nadáciu vysvetlil tak, že firmy, do ktorých investuje, „ si nevyberám podľa konkrétnych činností alebo odvetví, ale podľa toho, aký rastový potenciál konkrétneho projektu alebo produktu vyhodnotím“.

Doteraz bola jeho najväčším biznis úspechom zrejme firma WebSupport, v ktorej pôsobil aj so Štefunkom. V roku 2019 firmu od Slovákov odkúpila nadnárodná skupina.

Pred predajom podiel vo firme Truban vlastnil cez rakúsku firmu Trantor Ventures GmbH. Daňové motívy za tým Truban nevidí.

„Neskrýval som sa v žiadnych daňových rajoch, firmu som založil v susednej krajine v Európskej únii, kde som reálne pôsobil a zdržiaval sa. Zároveň, akýkoľvek zisk vyplatený z tohto holdingu, bol a bude stále riadne zdanený na Slovensku, kde mám daňovú rezidenciu,“ vysvetlil.

Dôvody presunu podnikateľských aktivít do rakúskeho holdingu objasnil tak, že keď skončil v čele WebSupportu, svoju ďalšiu podnikateľskú kariéru videl ako investor do inovácií a chcel expandovať do zahraničia a pustiť sa najmä do nadnárodných IT projektov a startupov.

Vzhľadom na politickú angažovanosť Truban tvrdí, že utlmuje aktivity konateľa v rakúskom holdingu. „Mám však ďalších kolegov, ktorí postupne prebrali moje úlohy, aby holding mohol dlhodobo fungovať,“ spresnil. Ak by sa Truban stal poslancom alebo ministrom, zákon by mu priamo zakazoval byť konateľom akejkoľvek firmy.

Neúspešná investícia oboch podnikateľov z PS

Okrem firmy Websupport sa biznisové záujmy Trubana so Štefunkom stretli aj inde. Napríklad pri firme CropTech, kde obaja buď manažérsky alebo vlastnícky figurujú už niekoľko rokov. Firma ale posledné roky hospodári len s veľmi symbolickými číslami. Jej tržby za posledné roky nepresiahli 3 500 eur.

Obaja zástupcovia Progresívcov priznávaj, že sa jednalo o neúspešnú investíciu, ktorá nemala úspešné zakončenie výskumnej a vývojovej fázy. „Momentálne v tomto projekte už prebiehajú len výrazne utlmené aktivity. Patrí k rizikám investovania do inovácií, že niekedy to nevyjde,“ reagovali cez stanovisko strany.

Strane požičal státisíce

Truban strane požičal na kampaň vyše tristotisíc eur. Ide o krátkodobú pôžičku s 5-percentným úrokom, splatnú do konca mája budúceho roka. Z pohľadu rizikovosti, aktuálnych úrokov na trhu aj pri porovnaní s inými pôžičkami zakladateľov vlastným stranám ide o bežný úrok.

Truban je trojkou na kandidátke do nasledujúcich volieb, strana tvrdí, že záväzok PS voči nemu nijako neovplyvnil poradie miest na kandidátnej listine.

„Kandidátku zostavujeme výhradne podľa odborných kvalít, programových priorít, hodnôt strany a doterajšieho pôsobenia jednotlivých kandidátov a kandidátok v hnutí. Michal Truban aj Ivan Štefunko sú bývalí predsedovia hnutia, zakladajúci členovia a preto nepochybne patria do prvej desiatky,“ konštatovalo PS.

Kritika audítora k účtovníctvu 2021

Strane audítor pred rokom, teda k operáciám za rok 2021, vydal podmienený názor. Ide o celkom vážne upozornenie, že niektoré položky v účtovníctve nie sú uvedené v poriadku.

Strana po otázke Nadácii upresnila, že „v ojedinelých prípadoch“ sa výhrady týkali toho, v akej sume strana vyčíslila položky zhrnuté ako „iné bezodplatné plnenia“.

Politická strana musí popri bežných daroch aj tieto bezodplatné položky, napríklad poskytnutie priestoru na kampaň zadarmo, vyčísliť a zahrnúť do celkových výdavkov.

Progresívci doplnili, že audítora vyzvali, aby spresnil položky, ktoré mu vadili. Keďže na to neodpovedal, hnutie upravilo celý postup evidencie bezodplatných plnení.

Kritizované operácie v každom prípade nemali súvisieť s biznismi Trubana či Štefunka. Strana vysvetlila, že v „audítorom posudzovanom období neexistovali medzi hnutím a týmito osobami žiadne právne vzťahy“. Za minulý rok už nemal audítor k účtovníctvu strany výhrady.

Jasnejší zákon treba nielen pre majetky, ale aj pre strany

Líder Kresťanskodemokratického hnutia (KDH) Milan Majerský je aktuálne prešovským županom. Preto aj keď nepôsobí zatiaľ v najvyššej politike, jeho majetok je zverejnený ako napríklad pri poslancoch Národnej rady.

Portál Transparex.sk, cez ktorý možno zmapovať nehnuteľný majetok na Slovensku, ukazuje, že Majerský už roky vlastní byt v Levoči, ktorý spláca cez hypotéku. Okrem toho v roku 2019 nadobudol pozemok v obci Mlynica pri Poprade, na ktorom má rozostavaný dom.

Hovorkyňa KDH Lenka Halamová upresnila, že nehnuteľnosť Milan Majerský stavia spolu s manželkou Miriam Lexmann, s ktorou si na tento účel zobral aj hypotekárny úver v Slovenskej sporiteľni. „Stavbu dokončujú z predmetného úveru a z ich osobných úspor.“

Čo sa týka čerstvejších informácií o financiách okolo KDH, za zmienku stojí vlaňajšie upozornenie audítora smerom k samotnej strane.

Konkrétne išlo o uhradené záväzky voči dcérskej spoločnosti KDH servis. Ide o eseročku, ktorej hlavná činnosť spočíva hlavne v reklamných službách. Hnutie si svoje dlhy voči dcérskej eseročke splatilo aj z peňazí zo štátneho rozpočtu.
Audítor upozornil, že zákon o politických stranách zakazuje použitie štátnych príspevkov na podnikanie firmy, ktorú politická strana založila alebo je jej jediným vlastníkom.

Zároveň ale dodal, že zákon je v tejto oblasti “vágny” a právne nejasný. Preto je aj samotný postup politickej strany otázny ako aj prípadná sankcia.

Porušenie zákona odmieta samotné hnutie. Jeho hovorkyňa Lenka Halamová doplnila, že audítor v závere svojej správy konštatoval, že nezistil žiadne skutočnosti, na základe ktorých by sa domnieval, že hospodárenie KDH nie je v súlade so zákonom.

Výročnú správu hnutia vzala na vedomie bez nedostatkov aj Štátna komisia pre voľby a referendum.

Kresťanskodemokratické hnutie ku koncu minulého roka disponovalo majetkom 350-tisíc eur. Cez príspevok zo štátneho rozpočtu získalo 366-tisíc eur, dary od občanov dosiahli takmer 200-tisíc eur.

Medializovaný dar od spoluzakladateľa firmy Eset Rudolfa Hrubého hnutiu je priznaný vo vo výške 25-tisíc eur. Hnutie malo následne posunúť tento dar na kandidáta na bratislavského župana Rudolfa Kusého.

Dar vzbudil mediálnu pozornosť preto, že najskôr jeho darca vo volebnej kampani neúspešného kandidáta na župana nefiguroval. Na transparentnom účte spomínal Kusý len dar od KDH v celkovej sume 105-tisíc eur. Kusého neskôr obvinili v súvislosti s korupciou. Obvinenie mu cez sporný paragraf 363 generálny prokurátor nezrušil a čaká ho súd.

Prečo sú majetkové priznania zlé a čo navrhujeme

Majetkové priznania politikov sú v súčasnosti málo konkrétne a neumožňujú verejnosti kontrolu, či politik vo verejnej funkcii neprimerane zbohatol alebo či jeho majetok zodpovedá oficiálnym príjmom. Navyše, kontrola majetkov je v rukách samotných politikov, takže kontrolujú sami seba. Priznania preveruje parlamentný výbor pre nezlučiteľnosť funkcií, kde sedia poslanci za jednotlivé strany zvolené do Národnej rady.

Nadácia Zastavme korupciu spolu s Via Iuris navrhuje v rámci posilnenia právneho štátu aj reformu majetkových priznaní. Kontrolovať by ich mal nezávislý organ. Napríklad by sa mohli rozšíriť kompetencie súčasného Úradu na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti. Ten by mal mať prístup aj do databáz štátu (napríklad katastra) tak, aby bola kontrola efektívna.