Keď minister obrany Robert Kaliňák v polovici mája zverejnil nový Tím Slovensko, ktorý má dostavať prešovskú nemocnicu, nevyberal ho cez súťaž. Priamo si vybral firmy, ktorým zákazku za približne 260 miliónov eur (takmer 320 miliónov eur aj s DPH) zadal. Nateraz je však istý iba jediný staviteľ – In Vest zo Šale. Podpisy ostatných “subdodávateľov” chýbajú a aj ich reakcie k zmluve sú rozpačité. No a jediný podpis na zmluve za šaliansky In Vest nepatrí oficiálnym zástupcom firmy, ale splnomocnenému manažérovi, ktorý pre Kaliňáka už jednu nemocnicu staval. Bola to Nemocnica Sv. Michala, ktorá spadá pod ministerstvo vnútra. V čase jej dokončenia tento rezort riadil práve Kaliňák a projekt zastrešoval Marián Križko. Ten má teraz na starosti aj stavbu prešovskej nemocnice.
Keď sa pod Križkovým vedením postavená Nemocnica Sv. Michala zariaďovala, došlo k porušeniu zákona. Nadácia Zastavme korupciu vtedy upozornila, že nemocnica obstarávala zdravotné vybavenie, kancelársky nábytok aj informačné technológie v jednom balíku, čím celý nákup mohla predražiť o milióny. Zistenia vtedy potvrdil aj Úrad pre verejné obstarávanie, ktorý konštatoval obmedzenie hospodárskej súťaže aj porušenie princípu transparentnosti. Keď sa neskôr prevalila nadštandardná komunikácia medzi Križkom a Mariánom Kočnerom, minister Roman Mikulec (nominant Obyčajných ľudí, dnes Hnutie Slovensko) Križka z vedenia nemocnice odvolal.
Vráťme sa ale o čosi skôr, k samotnému budovaniu nemocnice Sv. Michala, pod dohľadom Križka a záštitou vtedajšieho ministra vnútra Kaliňáka. Riaditeľom stavby v tom čase bol podľa verejných dokumentov Radoslav Novák. Pracoval vtedy pre stavebnú firmu Strabag pozemné a inžinierske staviteľstvo, ktorá nemocnicu stavala. Neskôr túto spoločnosť viedol ako prokurista, čo je de facto šéf firmy s vopred ohraničenými právomocami. Zo Strabagu odišiel v roku 2022. Práve jeho podpis teraz figuruje na zmluve ministerstva obrany s In Vestom.
Či predošlá spolupráca všetkých troch menovaných mohla nejako ovplyvniť aktuálnu prešovskú zákazku, ktorá sa nesúťažila, sa Nadácia pýtala tak ministerstva ako aj In Vestu. Dostali tiež otázky na vzťahy medzi Kaliňákom, Križkom a Novákom. Ministerstvo na nič z toho neodpovedalo, Novák sa vyjadril že nebude reagovať vzhľadom na zlú skúsenosť s novinárskou etikou v posledných dňoch. Firma In Vest sa priamej reakcii vyhla.
Podľa zistení Nadácie hlavným dôvodom, prečo je pod zmluvou na základe plnej moci uvedený manažér Novák a nie niektorí z konateľov spomínanej stavebnej firmy, bola rýchlosť. Nová zmluva bola totiž podpísaná a zverejnená len pár dní potom, čo ministerstvo obrany vypoklonkovalo zo stavby predošlé konzorcium.
Ďalšie firmy v zmluve podpisy nemajú a komentujú ju opatrne
Pri väčších stavebných firmách zvyčajne schvaľovanie podobných rozsiahlych zmlúv podlieha dlhšiemu schvaľovaciemu procesu. Dokumenty pritom často musia podpisovať aj viacerí členovia vedenia firmy.
Zvyšné štyri spoločnosti Strabag, Skanska, Metrostav a Hornex, ktoré sú uvedené ako “Zmluvné strany a subdodávatelia”, pod zmluvou podpisy nemajú. Na otázky, ako svoju úlohu pri stavbe vnímajú, buď nereagovali alebo ich odpoveď bola veľmi zdržanlivá.
,,K tejto záležitosti sa nebudeme vyjadrovať a prosíme o pochopenie,” reagovali napríklad minulý týždeň zo Strabagu SE. Podobne odpovedala aj česká materská firma slovenského Metrostavu.
,,Zmluva je podpísaná s jednou jedinou spoločnosťou a tie ďalšie spoločnosti nie sú reálne zmluvnou stranou toho kontraktu,” upozorňuje odborník na verejné obstarávanie a zároveň partner kancelárie AGM Partners Miroslav Cák.
Ďalšie riziká vidia odborníci v spôsobe, akým dokázalo ministerstvo expresne dostať zo stavby predošlé konzorcium a za pár dní uzatvoriť novú zmluvu s takzvaným Tímom Slovensko. Dôvere neprospieva ani fakt, že pri pokračovaní výstavby sa v kolónke technický dozor objavujú aj tie isté mená, ktoré boli pri “spackanej” betonáži stĺpov.
Štandardné procesy šli bokom na úkor času
Pôvodné maďarsko-slovenské konzorcium minister Kaliňák zo stavby oficiálne vypoklonkoval v polovici mája a už o pár dní rezort zverejnil zmluvu s novými staviteľmi. Zatiaľ čo pôvodné stavebné združenie vzišlo z verejnej súťaže, aktuálnu zmluvu na stavbu za približne 260 miliónov eur zadalo ministerstvo už napriamo. Kaliňák sa odvoláva na bezpečnostnú výnimku. Odborníci hovoria o rizikách.
Partner kancelárie AGM Partners Miroslav Cák, ktorý sa zaoberá verejnými obstarávaniami aj stavebnými investíciami napríklad zdôrazňuje, že celý proces ukončenia zmluvy s predošlým zhotoviteľom sa udial neprimerane rýchlo: ,,Zakonzervovanie takej stavby a jej odovzdanie novému investorovi je technicky, právne aj administratívne veľmi komplikovaná akcia,” vysvetľuje ako to býva v štandardných prípadoch.
To, že sa nová zmluva uzatvorila expresne, pripisuje konaniu pre “efekt”, aby to pôsobilo, že práce pokračujú.
Prvé právne dozvuky rýchlej výmeny stavbára už pritom prichádzajú. Portál Aktuality.sk v pondelok informoval, že jedna z pôvodných firiem sa už pre “vyhodenie” zo stavby obrátila na súd. Žiada cez predbežné opatrenie, aby si mohla zo stavby vziať vzorky betónu, čo môže signalizovať jej prípravu na prípadný právny spor s ministerstvom.
Posun prebratia staveniska
Napĺňajú sa aj Cákove pochybnosti o narýchlo zmanažovanej zmluve. Pôvodný prísľub o prevzatí staveniska k prvému júnu sa posunul. Kaliňák už cez víkend hovoril o druhom júnovom týždni.
Realita je taká, že stavenisko si postupne nový zhotoviteľ preberá. Stále sa však čaká napríklad na vypratanie stavebného materiálu pôvodným zhotoviteľom. Riaditeľ Inštitútu pre dopravu a hospodárstvo Ondrej Matej tiež kritizuje rýchlu výmenu na stavbe. ,,Nepokračoval by som takým spôsobom, ako minister Kaliňák, že zo dňa na deň tam naženie nejakých zhotoviteľov s tým, že rýchlo mi to podpíšte, ja preberám všetky budúce riziká, len mi to dostavajte, lebo idú voľby.”
Podľa Mateja si ministerstvo obrany malo stavbu prevziať a preveriť jej stav aj so znaleckými posudkami, čo by trvalo v najkratšej lehote tri, ale možno aj 6 mesiacov, a následne mohlo transparentnou formou súťažného dialógu vybrať nového zhotoviteľa.
Nový sľubovaný termín ministrom Kaliňákom, že hrubá stavba bude hotová v polovici budúceho roka, reálne nevidí.
Ten istý stavebný dozor ako predtým
Ďalšou otázkou je, prečo si Kaliňákov rezort ponechal predošlý stavebný dozor. Sú v ňom ľudia z firmy LD EU, ktorá podľa zverejnených faktúr za práce na prešovskej nemocnici zinkasovala už takmer pol milióna eur. Meno jej štatutára Jozefa Pecára figuruje aj v novej zmluve. Zároveň je v nej uvedený aj Pecárov bývalý biznis partner z inej firmy. Aj tá má štátne zákazky – v Ústrednej vojenskej nemocnici v Ružomberku.
Portál 360tka nedávno upozornil, že na takú komplikovanú stavbu dohliada firma z “rodinného domu” a zmluva sa najskôr nedala dohľadať ani v centrálnom registri s argumentom, že spadol server.
Ondrej Matej, riaditeľ Inštitútu pre dopravu a hospodárstvo upozorňuje, že zazmluvniť si predošlý dozor je riziko už len pre možné väzby na stavenisku. Zároveň k sfušovaným stĺpom vysvetľuje, že pri betonáži prítomnosť dozoru býva štandardom. Na stavenisku ho zabezpečuje zhotoviteľ napríklad aj preto, aby nedošlo k liatiu stuhnutého materiálu. Minister Kaliňák však pochybenie dozoru striktne odmieta: ,,Vďaka nim sme zistili, že tá práca je nekvalitná, vďaka nim sme neprevzali nekvalitnú prácu a nedali žiadne peniaze za nekvalitnú prácu.” ,,Dozor na to prišiel, ale podstatne neskoro, kedy sa škoda už nabaľovala. Ja by som už len preventívne nepokračoval s pôvodným dozorom, pretože nevieme, čo sa tam v skutočnosti dialo,” uzatvára Matej.
Pôvodný kontrakt na stavbu prešovskej nemocnice získalo konzorcium maďarských spoločností West Hungária Bau, Magyar Épitő a Confector a slovenskej firmy Bekor vlani na jeseň. Prvé dve maďarské firmy patria do skupiny WHB Group, ktorú založil maďarský podnikateľ Attila Paár. Ide o známeho a bývalého obchodného partnera Istvána Tiborcza, ktorý je zas zaťom maďarského expremiéra Viktora Orbána.
Doteraz ministerstvo za stavbu predošlému konzorciu vyplatilo 5 miliónov eur, neprebraté časti predstavujú hodnotu 4 milióny a ministerstvo už kvôli možným škodám siahlo aj na bankovú záruku konzorcia v hodnote cez 11 miliónov eur.
Pôvodne sa do súťaže o stavbu prešovskej nemocnice prihlásilo 6 konzorcií. Miroslav Cák upozorňuje, že veľmi málo kontrolovateľné prideľovanie bodov za referencie nakoniec viedlo k tomu, že cenu predložili reálne len 2 subjekty.
Ten druhý bol prepojený práve na aktuálneho zmluvného partnera In Vest a figuroval v ňom aj Metrostav, ktorý sa aktuálne spomína medzi subdodávateľmi.
10. 06. 2026
