Ruské kamery u Šutaja Eštoka skryli za notebooky, porušili zrejme aj zákon

Nadácia Zastavme korupciu podáva podnet na ÚVO pre podozrenia, že ministerstvo zvýhodnilo firmu Soitron.

Daniel Potyčný, Xénia Makarová, Nadácia Zastavme korupciu

,,PC, notebooky, servre, monitory, tlačiarne,” tak znie predmet objednávky na webe ministerstva vnútra, cez ktorú ministerstvo vnútra nakúpilo ruské kamery. Za dve kamery zaplatilo 160-tisíc eur s DPH plus ďalších takmer 37-tisíc eur stála montáž. Dokopy teda dve kamery stáli štátnu kasu skoro 200-tisíc eur. Ako aktuálne zistila Nadácia Zastavme korupciu, ministerstvo kamery nakúpilo cez nesúvisiacu 22-miliónovú zmluvu, ktorú s firmou Soitron dohodlo ešte vlani v lete.

A to môže byť problém. Dodanie kamier totiž rezort nevysúťažil, ale zadal ho spoločnosti Soitron napriamo, pričom využil 22-miliónovú zmluvu z minulého roka. Zákon takýto postup pripúšťa len v prípade, ak sa obstaráva unikátny tovar alebo služba, ktorá nie je bežne dostupná na trhu. Radarové kamery na monitorovanie ciest sú ale bežne dostupné, ponúkajú ich viaceré firmy, a preto mohol byť podľa Nadácie pri ich nákupe porušený zákon. Podáva preto podnet na Úrad pre verejné obstarávanie, aby postup ministerstva preveril. 

Nadácia navyše upozorňuje na riziko, že objednávka na ruské kamery môže ohroziť plnenie Plánu obnovy a tiež, že netransparentné nákupy cez priamo vybraného dodávateľa môžu byť prekážkou na ich preplatenie z Bruselu. Na otázky k tejto téme ministerstvo nereagovalo.

Zákazka za 22 miliónov zadaná napriamo

Ruské kamery Eštokov rezort nakúpil cez 22-miliónovú zmluvu uzavretú v júni minulého roka. Ministerstvo ju cez takzvané priame rokovacie konanie zadalo priamo Soitronu. Odôvodnilo to neexistenciou konkurencie.

Odborník na verejné obstarávanie a partner kancelárie AGM Partners Miroslav Cák považuje takýto postup ,,za vysoko rizikový”. Aj Nadácia má pochybnosti, či bol práve pri tomto type zmluvy postup priameho zadania nevyhnutný. Nechá preto 22-miliónovú zmluvu preveriť Úradu pre verejné obstarávanie.

Soitron zatiaľ žiadnemu postihu nečelí

,,Boli sme oklamaní,” komentoval nainštalovanie ruských kamier Soitronom nedávno Šutaj Eštok. Napriek ráznym vyjadreniam ale zatiaľ zjavne dodávateľovi žiadne sankcie neudelil. ,,Ako už bolo medializované, zariadenia boli ministerstvom Soitronu vrátené, fakturovaná suma dobropisovaná a vrátená na účet ministerstva,” reagoval Soitron na otázku Nadácie, či si voči nim už uplatnilo ministerstvo nejakú reklamáciu, zmluvnú pokutu či náhradu škody. 

Takýto postup je zvláštny, pretože zmluva z roku 2025, cez ktorú si rezort objednal ruské kamery, okrem iného rieši hlavne prísne nároky na kyberbezpečnosť. A dodávateľ sa ich zaviazal dodržať.

Ohrozený míľnik v Pláne obnovy?

To ale nie je jediný problém. Zákazka na ruské kamery je súčasťou projektu, ktorý automatizuje odhaľovanie porušení pravidiel cestnej premávky. Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok pred dvoma týždňami ubezpečoval verejnosť, že projekt napriek škandálu prebieha podľa plánu a eurofondy nie sú ohrozené. 

Nadácia sa na to spýtala aj Úradu podpredsedu vlády pre plán obnovy. Na otázku, či sa museli ruské kamery Nero R-ONE zapojiť do systému, aby sa otestoval a splnil tak míľnik, úrad reagoval kladne. „Na preukázanie splnenia míľnika je nevyhnutné overiť funkčnosť systému v produkčnej prevádzke do 31. augusta 2026.” A to vrátane ,,od automatického zaznamenania porušenia až po zaslanie správneho rozhodnutia.“ 

Prečo je tento na prvé prečítanie technický detail dôležitý? Šutaj Eštok uviedol, že ruské kamery neboli napojené na chránené databázy ministerstva, nedošlo k odoslaniu pokuty, ani k úniku informácií. Nie je preto jasné, ako a s akými kamerami chce ministerstvo do konca mesiaca spomínaný míľnik splniť. Pretože sporné ruské kamery už rezort Soitronu vrátil a žiadne ďalšie faktúry za kamery Nadácia v evidencii rezortu nenašla.

Ani zrušená súťaž na radary nebola bez nedostatkov

Pôvodne mali porušenia na cestách monitorovať inteligentné radary, ktoré chcel rezort obstarať cez transparentný tender. Spolu 279 rýchlostných radarov plánovalo ministerstvo nakúpiť za 64 miliónov eur, súťaž spustilo už pred rokmi.

Zákazka bola donedávna ,,pozastavená“. Znamená to, že na podnet samotného ministerstva projekt preverili kontrolóri z Úradu pre verejné obstarávanie. Tento rok v lete skonštatovali, že ministerstvo opakovane porušilo zákon a spomenuli najmä ,,neúplný a nejednotný” opis zákazky a nejasné kritériá, podľa ktorých chcel rezort vybrať víťaza.

Maďarská firma ARH Inc. pre Nadáciu potvrdila, že sa zapojila do obstarávania. Ide o dodávateľa kamerových zariadení na cesty, napríklad aj na tie maďarské či poľské. ,,Radi by sme objasnili, že podľa našich najlepších vedomostí nebol postup verejného obstarávania, na ktorom sa zúčastnila spoločnosť ARH Informatikai Zrt v konzorciu s AR SK (slovenská dcéra maďarskej firmy, pozn. Nadácie), formálne ukončený a nedostali sme oficiálne konečné rozhodnutie od ministerstva vnútra,” uviedol ešte v polovici augusta pre Nadáciu Laszlo Kis, generálny riaditeľ spoločnosti ARH Inc.

Na otázku, či plánujú v súvislosti s naťahovaným tendrom nejaké právne kroky, uviedol, že ,,čakáme na formálne ukončenie postupu verejného obstarávania a po oznámení oficiálneho rozhodnutia posúdime akékoľvek ďalšie kroky”. Maďarská ARH bola jedným zo šiestich uchádzačov v súťaži, Soitron naopak potvrdil, že sa do súťaže nezapojil

Tento týždeň ministerstvo súťaž zrušilo.

Aktuálne nákupy ruských kamier rezortu vnútra cez vlaňajšiu zmluvu, či zrušenie roky bežiacej súťaže na radary sú ďalším príkladom netransparentného postupu ministerstva vnútra pri kľúčových zákazkách. Po kauze kávových zŕn v policajných uniformách, nákupe hasičských áut od firmy z rodinného domu na okraji Bratislavy či neviditeľnom IT systéme u hasičov, ktorý Slovensko stál už 5 miliónov eur, Nadácia spolu s neziskovkami Mier Ukrajine a Infosecurity.sk pre viaceré pochybenia rezortu vnútra aktuálne zbiera podpisy pod verejnú výzvu na odvolanie ministra vnútra Šutaj Eštoka.