Vláčiky: Najväčšia kauza SDKÚ v prvej Dzurindovej vláde

Pred koncom funkčného obdobia prvej Dzurindovej vlády vypísali štátne železnice Slovenskej republiky tender na nákup 35 ľahkých motorových vlakov. Pretože išlo o lukratívnu zákazku, do súťaže sa zapojili aj dve silné zahraničné spoločnosti. Francúzska firma Alstom a švajčiarska spoločnosť Stadler, ktorá sa súťaže zúčastnila v konzorciu so slovenskou firmou ŽOS Vrútky.

Výberová komisia, ktorú viedol Miroslav Dzurinda, brat premiéra Mikuláša Dzurindu, sa priklonila k firme Stadler, čo okrem iného odôvodnila aj argumentom, že prevádzkové náklady ľahkých motorových vlakov, aké dodá táto firma, sú tretinové v porovnaní s konkurenciou. Vedenie ministerstva dopravy, predovšetkým minister Jozef Macejko a vedúci úradu ministerstva Peter Klučka však toto tvrdenie spochybňovali. Na odporúčanie Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ), ktorý vtedy viedol Jozef Stahl, sa vedenie ministerstva obrátilo na Žilinskú univerzitu, aby ako kompetentná inštitúcia k tomu poskytla posudok súdnoznaleckého charakteru. Obaja Dzurindovci – Miroslav i Mikuláš – tento postup ostro kritizovali, lebo podľa nich NKÚ nebol oprávnený touto vecou sa v tejto fáze vôbec zaoberať.

Súťaž medzi dvoma silnými zahraničnými firmami sa tak premietla na pôdu ministerstva dopravy a napokon aj do SDKÚ, ktoré vtedy reprezentoval tak premiér Mikuláš Dzrinda ako aj minister dopravy Macejko. Situáciu politicky vyhrotil fakt, že sa na verejnosť dostal list, ktorý predsedovi SDKÚ Mikulášovi Dzurindovi napísal Peter Kresánek, bývalý primátor Bratislavy a vtedajší poslanec Národnej rady SR za SDKÚ.

Gabo to berie alternatívne

Peter Kresánek v úvode svojho listu uvádza hlavný dôvod, prečo ho vlastne poslal – vraj preto, aby bol premiér informovaný o „problematičnosti tohoto obchodu“.[1] Teda o problematickosti toho, ak v súťaži uspeje firma Stadler. Kresánek vyslovil aj obavu, že voľbu, ktorú v mene slovenských železníc urobila výberová komisia a odsúhlasil riaditeľ železníc Andrej Egyed, môže SDKÚ „kompromitovať ešte štyri roky“.[1] Pretože Kresánek svoj list chápal ako posledný pokus zmeniť názor premiéra, uviedol v ňom aj argument, ktorý mal všetko zvrátiť. Úspech druhej súťažiacej firmy by vraj SDKÚ vôbec nepoškodil, lebo „Gabo berie vec alternatívne, podľa faktu, že pozadie je pre stranu rovnaké.“[1]

Gabo berie vec alternatívne, podľa faktu, že pozadie je pre stranu rovnaké.

Peter Kresánek, bývalý poslanec SDKÚ-DS

Táto veta fakticky oznamovala,že pre výsledok tendra, ktorý vyhlásil štátny podnik a ktorý mali pod politickou kontrolou nominanti SDKÚ, je rozhodujúce to, ako „berie vec“ Gabo, teda Gabriel Palacka, pokladník SDKÚ. Neexistoval iný racionálny dôvod, pre ktorý by malo byť dôležité to, ako „berie vec“ pokladník SDKÚ, ako dôvod finančný. Teda profit pre stranu a jej ľudí.

Tento logický záver sa Peter Kresánek dodatočne pokúsil zrelativizovať interpretáciou, že vo formulácii „pozadie je pre stranu rovnaké“, nemal na mysli pozadie finančné, ale politické. Táto interpretácia však bola zjavne falošná, lebo celý zvyšok listu bol o tom, že z politického hľadiska nie je pre SDKÚ rovnaké, kto v tendri uspeje. „Vyčítal by som si ale, keby som Ťa v záujme SDKÚ na tieto veci neupozornil,“[1] napísal Peter Kresánek ako priateľ priateľovi. A ešte raz zopakoval prosbu, aby si premiér Dzurinda vypočul stanovisko ministra Macejka a „obnovil dôveru“ k vedeniu ministerstva, lebo inak na to môže doplatiť aj SDKÚ.

Dzurindova „skupinka“

V situácii, keď si mal vybrať medzi vedením ministerstva dopravy, Petrom Kresánkom a NKÚ na jednej strane, a vlastným bratom i s riaditeľom železníc na strane druhej, premiér Dzurinda sa priklonil k druhej možnosti: „Niektorí štátni predstavitelia zasahovali do tendra neprofesionálne. Z môjho pohľadu s najväčšou pravdepodobnosťou ide o pána predsedu Najvyššieho kontrolného úradu Stahla, pána ministra dopravy inžiniera Macejka, vedúceho úradu kancelárie ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií pána inžiniera Petra Klučku. Títo ľudia nešťastným vstúpením, mediálnym vstúpením do celého procesu verejného obstarávania prv než bol ukončený, porušili zákon.“[2] Ako predseda strany a premiér urobil všetko, aby ľudia, ktorí spochybňovali prednosti firmy Stadler, boli za to potrestaní.

Mám vážne podozrenie, že skupinka ľudí vo vedení ministerstva dopravy, ale aj iní ľudia z iných ustanovizní a iných oblastí nášho života, významným spôsobom v príslušnom tendri zasahovali.

Mikuláš Dzurinda, bývalý predseda vlády SR

Pretože bolo krátko pred voľbami Jozef Macejko sa nachádzal na poprednom mieste kandidačnej listiny SDKÚ – bol v poradí siedmy.V poslednej chvíli bol na podnet predsedu SDKÚ nielen z tohto miesta, ale aj z listiny strany vylúčený. Predstavitelia SDKÚ ostro útočili aj proti vtedajšiemu predsedovi NKÚ Jozefovi Stahlovi, ale na jeho odvolanie v parlamente nemali dostatočnú silu. Mikuláš Dzurinda v tejto súvislosti prvý raz použil slovo „skupinka“, ktoré neskôr uplatňoval ako synonymum pre zoskupenie osôb škodiacich SDKÚ i jemu osobne: „Mám vážne podozrenie, že skupinka ľudí vo vedení ministerstva dopravy, ale aj iní ľudia z iných ustanovizní a iných oblastí nášho života, významným spôsobom v príslušnom tendri zasahovali, sledujúc svoj osobný súkromný prospech, a nie verejný záujem…“[2]

Za vetu „Gabo berie vec alternatívne, podľa faktu, že pozadie je pre stranu rovnaké“, chcel pôvodne Gabriel Palacka svojho straníckeho kolegu Kresánka žalovať. Ale napriek tomu, že to v júni 2002 avizoval, o jeho trestnom oznámení v tejto veci nebolo a nie je nič známe.

Trestné stíhanie v kauze tendra na ľahké motorové vlaky viedla polícia a prokuratúra od roku 2002 až do roku 2005, kedy vládla druhá vláda Mikuláša Dzurindu. Prokurátor trestné stíhanie zastavil, ale s tým, že konanie ministra Jozefa Macejka v nej charakterizoval ako „nevhodné, neadekvátne, intervenčné, neetické“.[3] Stíhanie vraj zastavil preto, lebo trestný zákon nemá ustanovenia, ktoré by podobné protiprávne konanie označovali za trestný čin. Trestné stíhanie pre podozrenie, že nominanti SDKÚ manipulovali verejnú súťaž s cieľom, aby z toho strana mala prospech, nebolo ani začaté. Hlavným dôsledkom kauzy bolo, že výraz „Gabo berie veci alternatívne“, zľudovel, lebo presne charakterizoval spôsob, ako sa robili tendre pod politickým dohľadom SDKÚ.

Ak sa vám tento článok páči, činnosť Nadácie môžete podporiť TU.

Do newslettera sa prihláste TU.

Odkazy

[1] List Kresánka Dzurindovi, SME 17.6.2002

[2] Výroky Dzurindovcov o predsedovi NKÚ a naopak, SME 24.6.2002

[3] Obvinenie exministra Jozefa M. V kauze Vláčiky zrušili, SITA 1.2.2005