Výber šéfa Lesov rozhodol priepastný rozdiel v písomnom teste. Kauzy kandidátov pred komisiou nezavážili.
Dvoch členov komisie presvedčil viac uchádzač s prešľapmi z minulosti, než súčasný riaditeľ.
Výberová komisia odporučila ministrovi pôdohospodárstva Samuelovi Vlčanovi vymenovať za nového šéfa Lesov SR Jána Marhefku. Ten nedávno skončil na poste riaditeľa štátnych lesov TANAPu po tom, čo jeho miesto zaniklo vrámci prvého kroku reformy národných parkov. Krátko predtým podpísal kolektívnu zmluvu, na základe ktorej chce teraz 60-tisícové odstupné. Marhefka sa bránil, že v konaní problém nevidí. „Ako môže byť neetické niečo, čo je v súlade so zákonom“ reagoval protiotázkou. Ministerstvo životného prostredia aj Riaditeľ správy národného parku však majú iný názor a plánujú sa obrátiť na políciu a Najvyšší kontrolný úrad, ktorý dozerá na hospodárenie s verejnými peniazmi.
„Súčasné vedenie Správy TANAP-u dalo vykonať právnu aj ekonomickú analýzu celej situácie. Po preštudovaní odborných stanovísk existuje dôvodné podozrenie, že ‚zlaté padáky‘ sú v priamom rozpore nielen s dobrými mravmi, ale predovšetkým s ustanoveniami zákona,“ informovala Jana Tomalová zo Správy TANAP-u.
O post sa okrem Marhefku uchádzali ešte dvaja kandidáti. Dočasne poverený riaditeľ Lesov SR Matej Vigoda a bývalý šéf Lesov ČR Jiří Holický. Nadácia Zastavme korupciu, ktorá sa výberového konania zúčastnila ako verejnosť nie je presvedčená, že komisia vybrala najvhodnejšieho kandidáta.
Zástupca Nadácie sa uchádzačov pýtal na riešenie problémov s takzvaným „kávičkovým“. Ide o problémy pri predaji štátneho dreva, ktoré priznal aj minister Samuel Vlčan. Štátne drevo, ktoré lesník expeduje súkromnej firme vykáže ako drevo nižšej hodnoty, firma ušetrí, za čo sa má lesníkovi odvďačiť províziou. Zatiaľ čo Jiří Holický uviedol konkrétny príklad riešenia vo forme čipovania cennejších drevín. Vigoda sa problematike boja proti korupcii venoval aj priamo vo svojej koncepcii vedenia podniku. Výsledky má vraj aj systém odmien, kedy sú zamestnanci motivovaní nepodhodnocovať vydané drevo, lebo to má dosah aj na ich príjem.
Marhefka konkrétne opatrenie uviesť nevedel. Na otázku odpovedal tým, že sa podľa neho v spoločnosti stratila úcta človeka voči človeku a nepáči sa mu kriminalizácia lesníkov.
O Marhefkovom úspechu rozhodol priepastný rozdiel v bodoch získaných v písomnej časti výberového konania. Oproti svojim konkurentom, ktorí majú skúsenosti s vedením Lesov SR a Lesov ČR, získal viac ako dvojnásobný počet bodov a stal sa tak jediným úspešným uchádzačom. Ministerstvo na svojom facebookovom profile reagovalo na otázku europoslanca Michala Wiezika (PS), aké je vysvetlenie priepastného rozdielu nasledovne: „Jedine také, že v teste vedomostí pán Marhefka ďaleko predčil zvyšných dvoch kandidátov. K tomu z našej strany nie je čo viac dodať.“
Na to, či je možné, že mal niektorí z kandidátov otázky skôr, sa na verejnom zasadnutí pýtal farmár a aktivista Patrik Magdoško, ktorý v minulosti upozornil na viaceré problémy v systéme riadenia štátnych podnikov a prideľovania dotácií. Predsedníčka ho ubezpečila, že nie, pretože test bol zamknutý u nej.
Výsledky testu boli kľúčové
Výberové konanie na nového šéfa Lesov SR pozostávalo z dvoch častí. V písomnej mohli uchádzači získať 90 bodov, vytvárali ju odborníci z ministerstva a uchádzačov malo preveriť zo znalosti legislatívy týkajúcej sa podniku.
Podľa informácií Denníka N však otázky pozostávali aj s niekoľkoriadkových citácií paragrafov, pričom možnosti odpovedí sa líšili v dvoch-troch slovách. Generálny riaditeľ má pritom v podniku k dispozícii aj právny odbor. Nadácia o zaslanie testov požiadala ministerstvo, no zatiaľ jej ich neposkytlo.
V ústnej časti sa hodnotila koncepcia riadenia, ktorú uchádzači prezentovali, rovnako ako preukázaný morálny a odborný profil uchádzačov. V tejto časti mohol uchádzač získať maximálne 60 bodov. Pričom hodnotenia piatich členov komisie sa spriemerovali.
Aby bol uchádzač úspešný, musel získať minimálne 105 bodov. Výsledky testovej časti boli teda kľúčové. Ak by aj v ústnej časti získal plný počet, na dosiahnutie hranice by stále potreboval minimálne 50% z písomnej časti.
Exriaditeľ českých lesov so škandálmi na konte komisiu presvedčil
O post sa okrem Marhefku uchádzal aj Jiří Holický. V minulosti pôsobil ako riaditeľ Lesov Českej republiky. Vo funkcii zotrval pomerne krátko, škončil po ôsmich mesiacoch. Rezignoval z „osobných dôvodov. Vo funkcii pritom čelil viacerým kauzám.
Vo februári 2008 informovala Česká televize o podozrivých zákazkách, pri ktorých chýbala zakúpená technika, záverečná správa, či patričná dokumentácia: „Sedemnásť z devätnástich zákaziek za 28 miliónov českých korún podpísal bývalý vedúci informatikov, podriadený Holického, Martin Jiránek. Pod dvoma zvyšnými je podpísaný priamo bývalý riaditeľ Jiří Holický.“ Príkladom bol napríklad personálny audit za 2 milióny korún, z ktorého záverečnú prácu nemohol nikto nájsť. Nadácia sa Holického na vypočutí pýtala na tieto skutočnosti. Ten si na takéto obstarávania nevedel spomenúť.
Počas Holického pôsobenia, na jar 2007 podpísal Jiránek ako šéf IT aj ďalšiu zákazku. Za rekonštrukciu počítačovej siete mali Lesy ČR zaplatiť 150 miliónov korún. Firmu vybrali bez riadneho verejného obstarávania a porušili tak zákon. Zákazku získala spoločnosť Aventic International. Kauzu vyšetrovala polícia. Lesy museli zaplatiť miliónovú pokutu. Polovicu z nej nakoniec vymohli od Jiránka. Vec mala aj trestnoprávny rozmer. Polícia obvinia tri osoby z prostredia firmy z pokusu o podvod.
Holický ani v tomto prípade nepripúšťa pochybenie. Tvrdí, že jeho vedenie nemalo o takej zmluve vedomosť. Neskôr na vypočutí sa zodpovednosti za zmluvu zbavoval tvrdením, že keď sa to dialo on bol už „mimo hru“. Prípad nazval „Partizáčtinou jednoho pána.“ Zamestnanec vraj nemal právo podpisovať zmluvy za 150 miliónov. Na otázku, prečo v podniku držal takéhoto zamestnanca, ktorého navyše už predtým vyšetrovala polícia, odpovedal, že o tom nemal vedomosť. Z relácie radiožurnál českého rozhlasu, ale vyplýva, že vedenie Lesov bolo na Jiránkov problémy upozornené a zastalo sa ho. Po odchode z funkcie šéfa českých lesov prijal Holický zlatý padák v podobe 5 miliónového odstupného.
Denník N upozornil aj na ďalšie pochybnosti z jeho minulosti: „V rokoch 2013 až 2015 pôsobil Jiří Holický ako riaditeľ Vyššej odbornej školy lesníckej a Strednej lesníckej školy Bedřicha Schwarzenberga v Písku. Z funkcie ho odvolala Rada Jihočeského kraje. Podľa portálu Písecký deník malo byť dôvodom to, že na škole sa v rozpore s Ústavou Českej republiky vyberalo od rodičov školné za normálne štúdium.“ Podľa Holického išlo o chybu účtovníčky.
Napriek tomu dvoch členov komisie presvedčil viac ako zvyšní dvaja kandidáti. Josef Drábek, kvestor a zástupca Technickej univerzity vo Zvolene dal Holickému za verejné vypočutie 49 zo 60 bodov. U Tibora Jančoka, generálneho riaditeľa sekcie lesného hospodárstva, získal Holický až 55 bodov.
Po spriemerovaní bodov tak vo verejnom vypočutí zaostal za svojimi konkurentmi len 3 a 4 body. Očakávania komisie podľa hodnotenia splnil na 48 zo 60 bodov, teda na 80%.
Ministerská komisia bola zložená z piatich členov. Dvaja členovia boli z ministerstva pôdohospodárstva, tretím bol odborár Lesov SR. Za verejnosť ju dopĺňal odborník Technickej univerzity vo Zvolene a zástupca ZMOSu.
S uchádzačmi si tykal, zaujatý sa necítil
Pri výberovom konaní nastal aj moment, že člen komisie Jozef Minarik, ktorý je zástupcom zamestnancov Lesov SR, dvom uchádzačom tykal. Podľa vlastných slov sa necíti zaujatý. Je podľa neho prirodzené, že v lesníctve sa ľudia poznajú. Svoj vzťah k Marhefkovi popísal tak, že sa poznajú 8 rokov, keďže ten ako šéf Lesov TANAPu sa podieľal na organizovní rôznych udalostí, napríklady lyžiarskych pretekov, kde chodil aj Minarik. Dodal, že ho poznal ešte predtým ako radového lesníka. Tykal si aj s Matejom Vigodom, keďže ten pôsobil na viacerých riadiacich funkciách v štátnych Lesoch.