Železnice nakúpili vysielačky. Štyrikrát drahšie ako Cargo a od firmy, kde v minulosti pôsobila ministrova švagriná

 Štátna Železničná spoločnosť Slovensko (ZSSK) si objednala jednu rádiostanicu za 46 tisíc eur, nákladný štátny dopravca Cargo kúpil rovnaký typ od českého výrobcu za 12 tisíc eur. Cenu podľa ZSSK ovplyvňuje náročnosť montáže.

Štátne železnice nakúpili rádiostanice do lokomotív od firmy, v ktorej ešte vlani pôsobila príbuzná ministra dopravy Andreja Doležala (nominant Sme rodina). Rádiostanice sú štvornásobne drahšie ako zariadenia rovnakého typu, ktoré si  tento rok zadovážila iná štátna firma nákladné Cargo.

Na nákupy sa bližšie pozreli Nadácia Zastavme korupciu a Investigatívne centrum Jána Kuciaka.

Železničná spoločnosť Slovensko, ktorej jediným akcionárom je Doležalove ministerstvo, obstarala techniku za 2,5 milióna eur od súkromnej firmy Betamont. Patrí do portfólia známeho podnikateľa Jána Sabola a ešte vlani bola jej konateľkou Alica Doležalová, ministrova švagriná.

Celkom 54 rádiostaníc typu Lena 5 objednala ZSSK tento rok do železničných súprav, ktoré jazdia po slovenských tratiach. Moderné vysielačky slúžia na komunikáciu strojvedúceho a prepojenie s ostatnými palubnými systémami. Jedna vyšla v priemere na 46-tisíc eur. Spoločnosť Betamont ich dodá v spolupráci s českou firmou Nextrail, ktorá je výrobcom rádiostaníc.

V máji nakupoval rádiostanice Lena 5 aj štátny nákladný dopravca Cargo. Avšak priamo od českého Nextrailu. Za vyše dvestotisíc eur si objednal 15 kusov, jeden tak vyšiel na 12 100 eur.

Požadované technické parametre rádiostaníc v súťažných podkladoch Železničnej spoločnosti a v zmluve Carga s firmou Nextrail sú pritom podobné.

Súťažili len dvaja

ZSSK tvrdí, že cenu na takmer štvornásobok vyhnala výrazne náročnejšia montáž. “Napríklad trasovanie priestorom pre cestujúcich, musí ísť naprieč celou jednotkou, nielen na začiatok a koniec rušňa, ako v prípade Cargo,” reagoval hovorca ZSSK Tomáš Kováč.

Je pravdou, že ZSSK objednala väčšinu vysielačiek do súprav pre cestujúcich, pričom niektoré sú približne 2-4-krát dlhšie ako lokomotívy, do ktorých montovalo vysielačky Cargo.

V kabínach na oboch koncoch sú ovládacie terminály (2 ks) spojené s riadiacou jednotkou a s anténnym systémom. Takto vyzerá zapojenie väčšiny vysielačiek, ktoré kúpilo štátne Cargo za 12-tisíc eur za kus.

Rovnaké zapojenie by teda malo byť aj vo vlakoch ZSSK, len kabeláž je dlhšia a vedie cez priestor pre cestujúcich, keďže ZSSK objednala vysielačky prevažne do železničných jednotiek, ako sú napríklad tatranské električky (ZKV 425.9) alebo vlaky na regionálnych tratiach, kde je kabína rušňovodiča spojená s priestorom pre cestujúcich.

Zaujímavé však je, že ZSSK kúpila vysielačky aj do troch pomocných rušňov 736, ktoré majú iba jednu kabínu. Napriek tomu sa cena jednej rádiostanice vyšplhala na 47.460 eur za kus rovnako, ako pri niekoľkonásobne dlhších tatranských električkách.

Keďže je obstarávanie vysielačiek financované z eurofondov, ZSSK predbežnú cenu pred súťažou stanovila prieskumom trhu. Podľa hovorcu ZSSK do prieskumu  oslovili firmy Betamont, Nextrail a českú spoločnosť T-CZ a.s. Aké cenové ponuky dostali, nespresnil. Dve z troch firiem oslovených v rámci prieskumu trhu nakoniec vysielačky dodávajú. Betamont ako víťaz neskoršieho tendra a Nextrail ako jeho subdodávateľ.

Okrem Betamontu sa do súťaže prihlásil už len jeden uchádzač, spoločnosť Dopsys. V elektronickej aukcii Betamont zvíťazil s cenovou ponukou nižšou len o 181 eur.

Elektronická aukcia býva spravidla jeden z najtransparentnejších  spôsobov nákupu štátnych firiem za verejné zdroje. Na základe výzvy sa prihlásia možní dodávatelia a tí potom v aukcii znižujú ceny, kým nevyhrá ten najlacnejší. Pravidlá sa dajú obísť či zneužiť len vtedy, ak sa súťažiaci poznajú a vopred sa dohodnú.

Spoločnosť Dopsys, ktorá ako jediná súťažila s Betamontom o zakázku za 2,5 milióna eur má s ňou spoločných hneď niekoľko vecí. Dopsys sa v minulosti volala Betamonnt a jej konateľom bol do roka 2019 Ondrej Maciak. Muž s rovnakým menom a bydliskom je spolu s Jánom Sabolom konečným užívateľom výhod Betamontu, ktorý sa stal dodávateľom rádiostaníc pre železnice. Obe firmy tvrdia, že medzi nimi nejestvuje žiadny vzťah.

“Sú to dve nezávislé spoločnosti, bez vzájomného prepojenia,” reagoval Ján Matrtaj z Betamontu. Konateľ spoločnosti Betamont nebol podľa neho nikdy majiteľom spoločnosti Dopsys, ide ale o syna a otca s rovnakým menom.

Počas elektronickej aukcie podľa Matrtaja videli len skutočnosť, že do tendra sa prihlásili dvaja. “V záujme úspechu sme realizovali potrebný počet krokov, aby naša ponuka bola nižšia,” dodal.

Subdodávateľ bude z ČR

Víťazný Betamont z viac ako 2,5 miliónovej zákazky 35%, teda takmer 900-tisíc eur, posunie svojmu subdodávateľovi, výrobcovi vysielačiek Lena 5, českej spoločnosti Nextrail. V prílohe k zmluve sa uvádza, že Nextrail bude mať v rámci subdodávky na starosti “projekciu, výrobu, dodávku, montáž a schválenie rádiostaníc na vozidlá”.

ZSSK považuje verejné obstarávanie za férové: “Proces prebehol transparentne a v súlade so zákonom o verejnom obstarávaní,” tvrdí hovorca Tomáš Kováč.

Českého dodávateľa rádiostaníc využili ZSSK už predtým. Štyri zariadenia a ich montáž si v roku 2019 objednali napriamo za 265 tisíc eur. A to od českej eseročky Tracom, ktorá sa zlúčila s českou akciovou spoločnosťou Nextrail. Cena za jednu rádiostanicu bola ešte vyššia, takmer 50 tisíc eur.

Rádiostanice Lena 5 nakupovali aj České dráhy, na otázky za koľko, neodpovedali. Súkromný Regiojet, ktorý prevádzkuje na Slovensku vlaky, tento typ vysielacej stanice pre slovenské trate nenakupoval, ale radšej modernizoval pôvodné pridaním modulu a antény.

Podľa hovorcu Regiojetu Aleša Ondruja Regiojet rádiostanicu ale nakupoval pre posunovaciu lokomotívu v Prahe. Jej cena sa podľa hovorcu pohybuje maximálne do 700 tisíc CZK, teda okolo 28 tisíc eur.

Konflikt záujmov Doležal odmieta

Minister dopravy Andrej Doležal prípadné zvýhodňovanie súkromnej firmy Betamont, kde v minulosti pôsobila jeho príbuzná, pri štátnom obchode odmieta. Zdôraznil, že  Alica Doležalová sa vzdala funkcie konateľky pol roka pred súťažou na dodávku rádiostaníc. Urobila tak potom, čo sa dozvedela, že sa jej švagor stane ministrom.

“Ministerstvo žiadnym spôsobom nezasahuje do verejných obstarávaní, ktoré organizujú naše podriadené organizácie. Nemáme ani vedomosti o členoch komisií pri výberových konaniach a ani o záujemcoch v tendroch,” odpísal na otázky komunikačný odbor ministerstva.

Podľa analýzy advokátskej kancelárie AGM Partners, ktorá sa zaoberá verejným obstarávaním a spolupracuje s Nadáciou, by pri železničnej zákazke mohlo ísť o konflikt záujmov. “Zahŕňa situáciu, ak zainteresovaná osoba, ktorá môže ovplyvniť výsledok alebo priebeh verejného obstarávania, má priamy alebo nepriamy záujem na jeho výsledku,” konštatovala Michaela Dudeková z AGM Partners.

Ministrova švagriná mohla mať aj po vystúpení z firmy Betamont záujem na jej dobrých ekonomických výsledkoch. A minister ako štatutár jediného akcionára slovenských železníc zase mohol mať vplyv, či informácie o verejnom obstarávaní.

V takýchto prípadoch, ak verejný obstarávateľ zistí konflikt záujmov, je podľa Dudekovej povinný vykonať opatrenia. “Napríklad vylúčiť zainteresovanú osobu z procesu verejného obstarávania alebo upraviť jej povinnosti a zodpovednosti s cieľom zabrániť pretrvávaniu konfliktu záujmov. Neznamená to ale, že by mala byť automaticky vylúčená aj samotná ponuka a uchádzač” poznamenala.

Železničná spoločnosť Slovensko rovnako žiadny konflikt záujmov nenašla, pričom na jeho preskúmavanie má vnútornú smernicu. Do výberovej komisie pri tomto tendri nebol podľa železníc menovaný ani jeden zástupca akcionára – Doležalovho ministerstva dopravy.

Železnice sa odvolávajú aj na skutočnosť, že súťaž pred uzavretím zmluvy kontroloval Úrad pre verejné obstarávanie a žiaden problém v nej nenašiel.