Manažér z Plavčanovej kauzy sa objavil pri zvláštnych zákazkách štátneho SEPS

Nadácia podá podnet, či štátni energetici môžu cez výnimku nakupovať IT.

Pamätáte si kauzu pochybného rozdeľovania 600 miliónov eur na výskum a vývoj za ministrovania nominanta SNS Petra Plavčana? Výskumné dotácie vtedy zastrešoval Rastislav Beliansky ako šéf štátnej Výskumnej agentúry. Jeho meno po rokoch opäť vyskakuje okolo štátnych obchodov. Cez firmu Gapit získava miliónové štátne zákazky v IT. Hlavne v štátnej Slovenskej elektrizačnej prenosovej sústave (SEPS). Tá zákazky, ktoré vyhráva Belianského firma, štandardne nesúťaží napriek tomu, že je štátnym podnikom a týkajú sa kritickej infraštruktúry. Ale cez výnimku vyberá z troch ponúk od vopred vybraných firiem.

Či je tento postup zákonný, nechá Nadácia preveriť Úradu pre verejné obstarávanie. Štátny kontrolóri už v minulosti pri zákazke štátneho SEPS konštatovali porušenie zákona v súvislosti s využitím rovnakej výnimky z obstarávania.

Plavčan po prevalení kauzy s výskumnými výzvami podal v roku 2017 demisiu. Ešte predtým ale odvolal z funkcie Belianského, ktorý zmluvy na výskum podpisoval. Beliansky si následne v tom istom roku založil firmu Gapit, ktorá sa na svojom webe prezentuje ako konzultačná spoločnosť v oblasti IT. 

Výber IT oblasti nie je pre Belianského náhodný. Pred Plavčanovou Výskumnou agentúrou pôsobil ako riaditeľ IT sekcie na ministerstve zdravotníctva. Pripravoval napríklad elektronizáciu zdravotníctva (eHealth) za ministrovania Viliama Čisláka (nominant Smeru).

Milióny cez štátne zákazky, ich podiel na tržbách firma tají

Belianskeho Gapit do novembra 2023 podľa centrálneho registra so štátom nikdy neobchodoval. Zároveň jeho tržby sa dovtedy v zásade pohybovali medzi 100 až 300-tisíc eurami ročne. Zmena nastala v roku 2024. Tržby firmy presiahli milión eur a v roku 2025 dosiahli rekordných 6 miliónov. Gapit zároveň vykázal rekordný zisk skoro 1,6 milióna eur.

Podľa prepočtov Nadácie, ktoré vychádzajú zo zverejnených faktúr, by mali tržby Gapitu zo štátnych zákaziek vlani tvoriť až 96 percent. Nadácia sa tieto zistenia snažila overiť priamo v spoločnosti.

Reagoval výkonný riaditeľ firmy Santiago Aguado, ktorý na otázku priamo neodpovedal, no uviedol, že „štruktúru tržieb podľa jednotlivých odberateľov ani ich skupín spoločnosť nezverejňuje. Ide o informáciu obchodnej povahy, ktorá je predmetom obchodného tajomstva.“ Zároveň v odpovediach uvádza, že stratégiou spoločnosti je diverzifikované portfólio klientov zo súkromného aj verejného sektora. 

Na otázku Nadácie, či bol Gapit oslovovaný v štátnych obstarávaniach aj pred rokom 2023 a o aké zákazky prípadne išlo, Aguado uviedol, ,,že rozsah obchodných aktivít bol pred rokom 2023 podstatne nižší. Spoločnosť sa začala systematicky obchodne budovať, rozširovať odborné kapacity a rásť až od roku 2023. Na toto obdobie nadväzuje odborné a personálne posilnenie.“

Podľa Aguada rast firmy a nárast počtu úspešných ponúk od roku 2024 súvisí s odborným a personálnym posilnením spoločnosti o dvoch skúsených manažérov s dlhoročnou praxou vo vedúcich pozíciách nadnárodnej technologickej spoločnosti, ktorí do Gapitu vstúpili v danom roku.

Utajené zákazky v štátnej energetike

Významným zdrojom príjmov pre Gapit je štátny energetický podnik Slovenská elektrizačná prenosová sústava (SEPS). Od Belianskeho firmy vlani nakúpila IT hardvér za 4 milióny eur a následne aj dodanie servisu za ďalších takmer 1,5 milióna. 

Čo konkrétne si SEPS za to kúpil, sa zo zmlúv nedá zistiť. Firma časti zmlúv, ktoré to majú obsahovať, začiernila s odôvodnením, že sa jedná o kritickú infraštruktúru. Rovnako utajená je aj cenová kalkulácia kúpeného vybavenia a zápisnice s informáciami, akú sumu ponúkli ostatní uchádzači.

Nadácia sa prostredníctvom infozákona snažila od štátnej akciovky zistiť, ktoré firmy oslovila. Aj o sprístupnenie dokumentov, aké podmienky a kritériá museli oslovené firmy splniť.

SEPS rozhodla, že Nadácií uvedené informácie neposkytne, pretože majú tvoriť súčasť bezpečnostnej dokumentácie na úseku kritickej infraštruktúry podľa zákona o kybernetickej bezpečnosti. 

Nadácia sa voči rozhodnutiu odvolá a podá rozklad.

Čudné procesy obstarávania

Na druhej strane ale SEPS tieto zákazky týkajúce sa “kritickej infraštruktúry” nesúťaží podľa zákona o verejnom obstarávaní, ale nakupuje podľa internej smernice. ,,Predmetné zákazky boli obstarané v zmysle internej smernice SEPS, nie v zmysle zákona o verejnom obstarávaní,“ opísali štátni energetici.

Možné je to preto, lebo SEPS má osobitnú pozíciu takzvaného “sektorového obstarávateľa“. V praxi to znamená, že sa naň vzťahujú odlišné pravidlá ako na iné štátne firmy. Teda má povinnosť postupovať podľa zákona o verejnom obstarávaní, len ak sa zákazka týka hlavnej činnosti, ktorou je prenos a distribúcia elektriny.

Predmetné zákazky, ktoré vyhral Gapit, podľa štátnej energo firmy nesúviseli s jej hlavnou činnosťou, a tak sa SEPS rozhodla postupovať cez výnimku zo zákona o verejnom obstarávaní. Postupovala na základe internej smernice a pri zákazkách oslovovala len tri firmy a následne si vyberala z ich ponúk.

Na otázku Nadácie, na aký účel má slúžiť vybavenie zakúpené od spoločnosti Gapit ak nie na prenos elektriny, SEPS neodpovedal. Zvláštne teda je, že SEPS na jednej strane tvrdí, že zmluvy nesúvisia s jej primárnou činnosťou, no na strane druhej zároveň uvádza, že sa týkajú jej kritickej infraštruktúry. 

Ak by SEPS v zákazkách, v ktorých zvíťazila Belianskeho firma, postupovala podľa zákona o verejnom obstarávaní, zákazky by kvôli vysokej hodnote boli hodnotené ako nadlimitné. Vtedy by museli byť vyhlásené vo vestníku verejného obstarávania, čo by umožnilo prihlásiť sa do súťaže komukoľvek a navýšiť počet súťažiacich.

Nadácia podá podnet na ÚVO

Úrad pre verejné obstarávanie (ÚVO) už pri podobnom postupe štátnych energetikov v roku 2024 konštatoval porušenie zákona. Podľa úradu SEPS porušila zákon, keď obstarávala dodanie bezpečnostného systému a jeho servis pre svoje objekty nie podľa zákona, ale rovnako podľa internej smernice, ako to robí pri zákazkách od Gapitu.

SEPS výnimku ospravedlňoval tým, že predmetom zákazky bola služba na ochranu prenosovej sústavy, avšak nie prevádzku samotnej sústavy. Tým vysvetľovala, prečo zákazka nesúvisí s jej primárnou činnosťou. 

Zároveň sa SEPS pred kontrolórmi snažila zaštítit stanoviskom externej advokátskej kancelárie, od ktorej si objednáva právne služby za státisíce eur. V stanovisku stojí, že je vecou samotnej SEPS, „aby s ohľadom na jednotlivé konkrétne činnosti zadefinovala, aké činnosti sa považujú za zákazky smerujúce k zabezpečeniu účelu prenosu elektriny“.

Štátnych kontrolórov ale argumenty štátnej akciovky, ani advokátov nepresvedčili. ÚVO rozhodlo, že štátna firma sa dopustila porušenia zákona a že nedostatočne preukázala zákonné predpoklady na použitie zákonnej výnimky. Kontrolóri za toto porušenie zákona Štátnej akciovke zamýšľali uložiť pokutu takmer 100-tisíc eur. SEPS sa voči rozhodnutiu ÚVO opakovane odvolala a aktuálne sa čaká na rozhodnutie predsedu ÚVO.

SEPS uhýba otázkam

Otázky vyvoláva aj skutočnosť, prečo SEPS pre miliónové zákazky, ktoré sa majú týkať kritickej infraštruktúry, oslovuje práve Belianskeho Gapit. Firma totiž na svojom webe okrem mien dvoch manažérov neuvádza žiadne konkrétne referencie o predošlom dodaní tovarov a služieb, podľa portálu FinStat v roku 2023, keď uzavrela prvú zmluvu so štátom, mala iba jedného zamestnanca. 

Na novinárske otázky Nadácie SEPS neodpovedala s tým, že máme poslať infožiadosť. Nadácia je pritom legitímne registrovaným spravodajským portálom a zo zákona sa môže pýtať aj novinárske otázky.