Na Máriu Patakyovú sme sa obrátili kvôli viacerým problémovým sporom rodičov o deti
V praxi sa často deje, že rodič, ktorému súd zveril deti do starostlivosti, bráni ich kontaktu s druhým rodičom. A to aj napriek nariadeniu súdu. Súdy následne postupujú často vágne. Nemajú tiež vôbec stanovené lehoty, do ktorých treba tieto problémy vyriešiť.
Ide o jeden zo záverov veľkého prieskumu, ktorý si aj po našom podnete urobil úrad Verejnej ochrankyne práv. Minulý rok sme úrad upozornili na desiatky problémových a vlečúcich sa súdnych sporov o deti.
Ombudsmanka Mária Patakyová sa zhoduje so slovami Ústavného súdu aj ďalších súdov, že každé konanie o maloletých má svoje špecifiká, preto sa na ich okolnosti nedá pozerať rovnakou optikou. A kľúčové pre celkový vývoj súdneho sporu je správanie zúčastnených strán. Myslia sa tým hlavne rodičia, ich právni zástupcovia, súdy, ale tiež úrady práce, ktoré sú akýmsi právnikom detí, psychológovia, detský komisár a rôzne špecializované rodinné zariadenia. Tí všetci vystupujú pri sporoch o maloletých.
Patakyová zároveň dodáva, že je „presvedčená, že značná časť“ súdnych sporov o deti, ale tiež o výkon súdnych rozhodnutí trvá neprimerane dlho. Preto treba zmeniť postup príslušných úradov v praxi, ale nezaobíde sa to aj bez úpravy zákonov.
Ako jeden z hlavných problémov pomenúva absenciu lehôt. V súčasnosti napríklad neexistuje pre súdy žiadny termín, do ktorého treba spory o maloletých rozhodnúť či vôbec prvýkrát dostať všetkých zúčastnených pred súd.
V minulosti sa pritom spory o maloletých museli rozhodnúť do šiestich mesiacov. Táto lehota sa ale pred rokmi zrušila. Odvtedy podľa štatistík Nadácie, ktoré si od ministerstva spravodlivosti vypýtala ešte vlani, na súdoch priemerné lehoty sporov rodičov o deti neustále narastajú. Na najvyťaženejších súdoch sú to aj roky.
Akákoľvek lehota absentuje aj pre výkon súdneho rozhodnutia. To sa využíva v situácii, keď rodičia dlhodobo verdiktu súdu nerešpektujú. Napríklad rodič, ktorému sú deti zverené, neumožňuje v stanovených časoch kontakt s deťmi druhému rodičovi. Vtedy na žiadosť druhého rodiča o výkon rozhodnutia samotný sudca pristúpi v teréne k odovzdaniu maloletých druhému rodičovi. Pri výkone rozhodnutia teda súd vykoná, čo sám rozhodol.
„V súčasnosti neexistujú ani rámcové lehoty pre rozhodnutie súdu, či vôbec k výkonu pristúpi a ak áno, kedy,“ upozorňuje Patakyová, pričom spomína aj „nezriedka vágny prístup súdov“ k žiadostiam o výkon rozhodnutia.
Dôvodom, prečo sa výkony rozhodnutí nedaria, je ale aj nedostatočná koordinácia s ďalšími dôležitými profesiami ako sú úrady práce, špecialisti z oblasti mediácie či psychológmi.
Takúto spoluprácu s ďalšími neprávnickými profesiami pri sporoch rodičov o deti už na súdoch presadzuje aj ministerka Mária Kolíková. Inšpiráciou je Cochemský model, ktorý už funguje dlhšie napríklad v Českej republike.
Ombudsmanka sa okrem súdov zaujímala aj o činnosť úradov práce. Tie pred súdom zastupujú samotné deti a sú akýmsi ich právnikom – kolíznym opatrovníkom. Patakyová po preverení viacerých podnetov na ich prácu skonštatovala, že vo väčšine prípadov závažné nedostatky v práci zamestnancov úradov práce nezistila.
Naopak, upozornila na často nedostatočné rešpektovanie ich práce zo strany rodičov. Určite by sporom o deti pomohlo navýšenie dlhodobo nedostatočného počtu kolíznych opatrovníkov a zvýšenie ich platov ako aj priebežného vzdelávania.
Patakyová tiež upozornila na nedostatok centier pre deti a rodiny. S nimi spolupracujú súdy, ak napríklad po dlhšej odluke rodiča je potrebné prvé kontakty s dieťaťom absolvovať s odbornou pomocou.
Ombudsmanka však zároveň vo svojej analýze spomína judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva. Podľa nej, ak je preukázaný vzťah detí k obom rodičom, mal by štát „v zásade konať tak, aby umožnil rozvoj tohto vzťahu“.
No zároveň však povinnosť štátnych orgánov prijať opatrenia, ktoré umožnia kontakt rodiča s dieťaťom nie je absolútna, nakoľko porozumenie a spolupráca všetkých zúčastnených osôb predstavuje dôležitý faktor.
14. 01. 2022
