Skrytie biznisu do nadácií sa prekrýva motívom pomoci LGBTI+ 

Novela zákona nadácií je od začiatku príkladom, ako sa to robiť nemá

O poslednej kauze Hegerovej vlády by sa verejnosť nemusela dozvedieť, ak by platili zmeny, ktoré prináša novela zákona o nadáciách. Podstatou kauzy bolo, že firme exministra Samuela Vlčana poskytol iný rezort dotáciu 1,4 milióna eur. Exminister vo firme figuroval ako takzvaný konečný užívateľ výhod, čo bolo viditeľné z protischránkového registra.

Novela nadačného zákona ale umožní politikom či verejným funkcionárom svoje podnikanie doslova skryť pred verejnosťou. Podnikanie presunú pod nadáciu a pre ich politických kolegov, mimovládky či verejnosť nebudú dostupné základné informácie ako kto je za danou nadáciou, odkiaľ do nej prišli peniaze, ani komu smerujú zisky.

Tieto zmeny navrhuje novela zákona o nadáciách, ktorú predložili poslanci Anna Andrejuvová (OĽaNO)a Miloš Svrček (Sme rodina). Poslanci Národnej rady ju majú na programe už na aktuálnej schôdzi.

Ide pritom o totožný návrh, ktorý nedávno priniesol exminister spravodlivosti. No stopol ho ešte na vláde expremiér Eduard Heger, ktorý sa priklonil ku kritike aj mimovládneho sektora.

Od začiatku mimo pravidlá

Štandardný legislatívny postup ale exminister spravodlivosti odmietol akceptovať a už po stopke na vláde avizoval, že sa novely nevzdá.

To však nie je zďaleka jediná neštandardnosť okolo tohto zákona.

Keď minister novelu predstavoval, netajil sa tým, že ju nepripravil jeho rezort. Ale súkromná advokátska kancelária. Tá je navyše v tunajšom regióne medzi podnikateľmi podobnými riešeniami pre bonitné firmy známa a vyhľadávajú jej služby.

Problém v takomto „doručení“ legislatívy cez ministerstvo do legislatívneho procesu zjavne nevidí ani minister. Keď sa ľudia z tejto kancelárie zúčastnil po boku ministra verejného predstavenia zákona odborníkom.

Partner advokátskej kancelárie Havel & Partners Štěpán Štarha vysvelil, že vznik novely zákona o súkromných nadačných fondoch jeho kancelária neiniciovala. Keď sa návrh začal pripravovať, boli oslovení vybraní seniorní odborníci z tejto kancelárie ministerstvom spravodlivosti. Pretože majú dlhoročné skúsenosti s danou problematikou a so zakladaním podobných inštitútov podľa českej i zahraničnej legislatívy.
Ilustruje to aj tým, že za posledných desať rokov títo odborníci realizovali niekoľko stoviek rodinných holdingových štruktúr a viac ako 150 nadačných fondov a trustov v Českej republike, na Slovensku a v zahraničí.
Konflitk záujmov v takom postupe Štarha nevidí. „Je logické, že na príprave legislatívy sa spravidla podieľajú aj odborníci, ktorí majú na trhu výnimočné skúsenosti z praxe v tejto oblasti. To je predpokladom pre tvorbu kvalitnej a prakticky funkčnej legislatívy.“ Neštandardné je pri tejto novele ale, že ministerstvo spravodlivosti odmietlo do návrhu zapracovať vážne pripomienky odborníkov. Vrátane tých od ministerstva financií.

Odborné pripomienky odignorovali

Odborníci upozorňovali okrem už spomínaných užších informačných povinností pre nové nadácie aj na nedostatočne dotiahnuté pravidlá pri zdaňovaní či možné ukrytie majetku pred veriteľmi. Čo by nepochybne lákalo časť podnikateľov k zneužívaniu súkromných nadácií na iné účely ako tie, na ktoré boli zamýšľané.

Exminister ale túto kritiku odmieta, pričom ju zužuje len na kritiku mimovládok. ,,Majetok v žiadnom prípade nebude skrytý,“ zdôraznil s tým, že legislatíva podľa jeho slov umožní štátu kontrolovať, kto vložil do súkromnej nadácie majetok, s akým cieľom a komu bude vyplácaný. „Bude to k dispozícii kontrolným orgánom,“ priblížil.

V súčasnosti napríklad firmy podnikajúce so štátom musia údaje o svojich konečných vlastníkoch zverejňovať. Verejné sú tiež údaje o finančných výsledkoch, konateľoch a ďalších funkcionároch firiem.

Náhodné nemusí byť ani opätovné „objavenie“ totožného návrhu z ministerstva v parlamente. Tentoraz už ako poslanecký návrh.

Ako upozornil Denník N, do pléna predložili Karasovu novelu poslanec Sme rodina Miloš Svrček a poslankyňa OĽaNO Anna Andrejuvová. Jej poslaneckým asistentom je Sebastián Klokner, ktorý pôsobí v Karasovej advokátskej kancelárii Maple & Fish a špecializuje sa práve na oblasť ochrany majetku a trusty.

Karas aj Andrejuvová pre denník ale odmietli, že by sa Maple & Fish akokoľvek podieľali na novele.

Viac pre oligarchov ako LGBTI+

Problematický bol už dôvod predloženia novely. Ministerstvo ako aj súčasní poslanci ho predávajú cez pomoc LGBTI+ párom.

„V platnom právnom poriadku vo všeobecnosti absentuje právny nástoj pre správu majetku, ktorý by mohol byť zriadený na podporu súkromného účelu. V zahraničí ide typicky o zverenecké fondy („trusty“) či súkromné nadačné fondy. Chýba teda nástroj pre efektívnu správu majetku, jeho ovládanie a vhodnú distribúciu rodine ako aj iným osobám dôležitým pre súčasných majiteľov majetkov. Uvedený nedostatok limituje slovenské rodiny, ako aj nezosobášené páry a taktiež negatívne vplýva na ekonomiku Slovenska,“ uvádzajú sa v odôvodnení novely dvaja poslanci.

„Je to právny nástroj, ktorý je na jednej strane veľmi jednoduchý. Na druhej strane umožňuje flexibilitu pri správe vlastného majetku. Veľmi podporuje inovácie. Viete rozhodnúť, akým spôsobom sa bude váš majetok spravovať, akým spôsobom budete držať majetok aj v prospech svojich potomkov,“ bránil posledné dni svoj pôvodný návrh samotný exminister.

Minulo sa cieľu

LGBTI+ komunita, pre ktorú má byť primárne návrh určený, to ale vidí úplne inak. Z dôvodu nutnosti založiť si samostatnú právnickú osobu, viesť účtovníctvo či ustanoviť orgány právnickej osoby je takýto návrh pre bežných ľudí prakticky nepoužiteľný.

„V tomto zmysle je novela popretím princípov rešpektovania práva na súkromný život tak, ako ho zadefinovala nedávna judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva,“ upozorňuje Martin Macko z Iniciatívy Inakosť.

Novela zákona o nadáciách je ďalším zo skupiny návrhov, ktoré nielen že nebudú v praxi riešiť, čo sľubujú. Ale svojím legislatívnym postupom tiež reprezentujú negatívny príklad, ako sa novely presadzovať nemajú.