Polovica štátnych akcioviek vymenila šéfov. Netransparentne.

Najtransparentnejšie boli vybraní šéfovia Jadrovej a vyraďovacej spoločnosti a Transpetrolu. Obe akciovky spadajú pod ministerstvo hospodárstva. Naopak, všetky ostatné akciovky skončili v analýze Nadácie Zastavme korupciu rovnako zle. Celkovo sú oproti výberovým konaniam šéfov štátnych podnikov výsledky u štátnych akcioviek o dosť horšie.

Nadácia Zastavme korupciu pred mesiacom zverejnila analýzu o tom, akým spôsobom vláda Igora Matoviča vyberala nových šéfov či šéfky štátnych podnikov. Zo 17-tich štátnych podnikov má totiž po voľbách nové vedenie 11. Pri ich výbere šla väčšinou transparentnosť bokom. Pozreli sme sa preto, ako sú na tom štátne akciovky.

Tie dodávajú energiu do našich domovov či prevádzkujú siete, vďaka ktorým funguje elektrina. Ďalšie udržujú a stavajú diaľnice, zabezpečujú železničnú nákladnú prepravu či to, aby nám faktúry chodili do poštových schránok včas.

S činnosťou iných možno za celý život do kontaktu neprídeme. Napriek tomu produkujú zisky (a v niektorých prípadoch naopak straty) vo výške niekoľko desiatok až sto miliónov eur ročne a obstarávajú v rovnakých sumách. Reč je o akciových spoločnostiach s majetkovou účasťou štátu.

Zo 42 akciových spoločností, v ktorých ako akcionár figuruje štát cez niektoré ministerstvo, má od volieb nového generálneho riaditeľa či riaditeľku takmer polovica. Ide presne o 19 spoločností.

Zatiaľ čo pri štátnych podnikov programové vyhlásenie vlády spomína záväzok zaviesť transparentný výberový proces s prvkami verejnej kontroly, akciovky sa v dokumente explicitne nespomínajú.

Sčasti to môže byť spôsobené tým, že štát nevystupuje pri všetkých akciovkách ako 100-percentný vlastník. A nemusí mať úplnú manažérsku kontrolu nad obsadzovaním vedenia spoločnosti. To sa však týka menšej časti akcioviek.

Prečo nás to trápi

Je jasné, že drvivá väčšina akcioviek, najmä tie pod ministerstvom hospodárstva a dopravy, majú pre štát strategický význam. Bez ich služieb by sme sa jednoducho nezaobišli. Iné sa spájajú s viacerými korupčnými kauzami z minulosti.

Cez TIPOS sa mali napríklad prať špinavé peniaze a podľa článku Aktuality.sk tým mohla štátu vzniknúť škoda aj státisíce eur. Napriek tomu Denník N pred pár dňami informoval o tom, že výber nového šéfa TIPOSu javí znaky klientelizmu.

Nový riaditeľ Marek Kaňka je totiž dlhoročný známy ministra financií Eduarda Hegera, pod ktorého akciovka spadá a mediálna agentúra, v ktorej pôsobil, pracovala pre Hegerove OĽaNO.

Národná diaľničná spoločnosť (NDS) sa objavila hneď vo viacerých kauzách ako Kompa, SkyToll či tunel Višňové. Minister dopravy Andrej Doležal (nominant Sme rodina) odvolal bývalé vedenie NDS krátko po voľbách a do výberového konania, ktoré má byť podľa jeho slov transparentné, obsadil pozíciu generálneho riaditeľa konkrétnou osobou. Riadne výberové konanie pritom doteraz neprebehlo.

Obdobne je to aj s Nemocnicou sv. Michala, ktorá spadá pod ministerstvo vnútra. Poskytuje zdravotnú starostlivosť príslušníkom polície, hasičom či Zboru väzenskej a justičnej stráže.

Minister Roman Mikulec (OĽaNO) po voľbách odvolal riaditeľa Mariána Križka. Ten mal podľa Threemy komunikovať s Mariánom Kočnerom o rozšírení nemocnice do budovy, ktorú vlastní Kočner. Dočasne ho nahradil Branislavom Delejom, ktorý je však od 1. Novembra už podľa všetkého “riadnym” riaditeľom.

V týchto dňoch sa jeho meno spája s kauzou predsedu parlamentu aj strany Sme rodina Borisom Kollárom. Keď sa voči jeho dámskym návštevám v nemocnici napriek aktuálnym kovidovým obmedzeniam ohradili zdravotné sestry, Delej im mal pohroziť výpoveďami a nepridelil im vianočné odmeny.

Toto sú len niektoré z príkladov, prečo je naozaj dôležité, kto riadi štátne akciovky. Je pravda, že manažérska pôsobnosť ministerstiev nie je pri akciovkách tak silná, ako napríklad pri štátnych podnikoch. Stanovy niektorých akcioviek hovoria, že o výber vedenia sa starajú orgány ako valné zhromaždenie či správna rada, ktoré tak robia nezávisle od ministerstiev. Často však štát mohol urobiť viac.

Rebríček ani nevieme zostaviť

Chceli sme urobiť podobnú analýzu ako pri štátnych podnikoch. Všetkým ministerstvám sme preto zaslali infožiadosti s rovnakými otázkami, v ktorých sme sa pýtali, či do výberu nových šéfov ich akcioviek zaviedli aj prvky verejnej kontroly ako zverejnenie mien uchádzačov, výberovej komisie či verejné vypočutie kandidátov.

Najlepšie dopadol výber riaditeľa Transpetrolu, ktorý má na starosť prepravu a zásobovanie ropy, a Jadrovej a vyraďovacej spoločnosti, tá sa stará o jadrové zariadenia a služby. Oproti iným akciovkám však “zvíťazili” len preto, že vieme presné zloženie výberových komisií a v prípade Jadrovej a vyraďovacej spoločnosti sa verejnosť mohla zúčastniť vypočutia kandidátov.

Informáciu o výberovom konaní však firma zverejnila len na intranete. Ten je dostupný iba zamestnancom, čím sa výrazne zúžila možnosť prihlásiť sa kandidátom “zvonku”.

Ďalších osem akciovek vyhlásilo iba výberové konanie, no žiadne iné prvky verejnej kontroly či transparentnosti do výberového procesu neuviedli. Nevieme napríklad, kto všetko sa o kreslo riaditeľa uchádzal, aké bolo bodové hodnotenie kandidátov a či nakoniec vyhral uchádzač s najvyšším bodovým hodnotením.

Ostatných sedem akciovek má vymenované dočasné vedenie do riadneho výberového konania, ktoré však do dnešných dní neprebehlo.

Treba však dodať, že ministerstvá neporušili žiaden zákon. Naše očakávania sú nad rámec zákona, vychádzajú však z výrokov vlády, ktorá prízvukuje ambíciu bojovať proti korupcii zavádzaním transparentných procesov.

Ako ďalej

Všetkým ministerstvám zašleme listy, v ktorých ich informujeme o výsledkoch oboch analýz týkajúcich sa obsadzovania riadiacich pozícií tak v štátnych podnikoch ako aj akciových spoločnostiach. Zároveň ich požiadame, aby zvážili zavedenie našich návrhov na zlepšenie výberových konaní.

Ešte stále ostáva vybrať niekoľko nových šéfov. Tento výber budeme pozorne sledovať.