Štát nakúpil drahé stroje od firmy, ktorá mu dlhuje viac ako milión

Stratový podnik Hydromeliorácie zaplatil milióny za techniku, farmári dlhodobo žiadajú reformu závlah.  

Štátny podnik Hydromeliorácie spravuje závlahové a odvodňovacie systémy na celom Slovensku. Ich význam z roka na rok stúpa pre extrémne suchá a ničivé prívalové dažde, ktoré zásadne ovplyvňujú prácu farmárov a úrodu. 

Papierovo to sedí, má to však podstatný háčik – celá hydromelioračná sieť – od kanálov, potrubí až po čerpacie stanice a hydranty, je dlhodobo zanedbávaná a z veľkej časti v havarijnom stave. Štátny podnik sa to rozhodl vyriešiť nákupom strojov a nákladiakov za 8,7 miliónov eur. 

Najviac na tom zarobí firma HYCA s.r.o z Pezinka, ktorá dlhuje viac ako milión eur vojenskému Centru výcviku Lešť. V polovici februára mala nedoplatok na daniach presahujúci 140 tisíc eur. 

Štátny podnik v červených číslach

Ak nie ste poľnohospodár alebo ochranár, o štátnom podniku Hydromeliorácie ste zrejme nepočuli. Táto inštitúcia spravuje závlahovú sústavu na približne 315 tisíc hektároch a čelí veľkým finančným problémom. 

Fungovanie podniku vlani skritizoval aj Najvyšší kontrolný úrad. Vyčíta mu, že nevie čerpať eurofondy, nemá žiaden investičný plán a nedokáže finančne zhodnotiť ani vlastné závlahové sústavy a zariadenia. 

Podľa kontrolórov ich jednak farmárom prenajíma príliš lacno (suma nepresahuje 6 eur za hektár za rok) a v nedostatočnom množstve: “To je na fungovanie štátneho podniku nepostačujúce a dostáva ho do červených čísel,“ uvádza správa NKÚ. Dáta z Finstatu to potvrdzujú. Vlani bol podnik v strate viac ako päť a pol milióna eur. 

Napriek všetkým výhradám doň naďalej prúdia štátne peniaze. Len vlani mu ministerstvo pôdohospodárstva poskytlo dotácie v objeme takmer 3,5 milióna eur. 

Hydromelioráciam sa navyše vôbec prvýkrát podarilo získať väčší objem peňazí z eurofondov, konkrétne z výzvy týkajúcej sa závlahovej infraštruktúry. 

Drahá technika je podľa podniku investíciou

Sumu 8,7 miliónov eur, ktoré im vyplatila štátna agro agentúra PPA, nezainvestovali do modernizácie, opráv či rekonštrukcie zanedbaných závlahových kanálov a  zariadení, ale výlučne do ťažkej techniky. Od štyroch dodávateľov nakúpili samochodné mulčovače (špeciálne stroje na kosenie a drvenie porastov), diaľkovo ovládané pásové nosiče, drviče drevnej hmoty a čističe potrubí, multifunkčné traktory, nákladiaky s rôznymi nadstavcami a nakladačmi, či kráčajúce rýpadlá.

Podnik to vysvetľuje tým, že v minulosti sa pre obmedzené technické vybavenie nemohli dostatočne postarať o závlahy vo vlastnej réžii: “Nákup techniky bol zvolený ako priorita na základe aktuálneho technického stavu existujúcich hydromelioračných zariadení a reálnych prevádzkových potrieb podniku,“ a dodáva, že investícia sa v dlhodobom horizonte oplatí: “Vlastná technika umožňuje podniku reagovať operatívnejšie, flexibilnejšie a hospodárnejšie bez nutnosti rozsiahleho využívania externých dodávateľov.”

Chýba analýza

Bývalý zamestnanec Hydromeliorácií, ktorý chce ostať v anonymite, však upozorňuje, že pôvodný investičný zámer s tým nikdy nerátal a k výhodnosti takého nákupu sa ani neurobila analýza:  “Zároveň si neviem úplne predstaviť že pri takom objeme kanálov, že by sa to dalo realizovať pár zamestnancami alebo nákupom pár strojov.” 

Závlahové kanály majú na Slovensku dĺžku 254 kilometrov, tie odvodňovacie takmer 6000 km a sieť potrubí presahuje dĺžku 9000 kilometrov.  Najpravdepodobnejším scenárom, prečo sa podnik vo výzve napokon zameral výlučne na stroje a vozidlá je podľa bývalého zamestnanca neschopnosť načas zrealizovať pôvodný zámer podniku: “Tie finančné prostriedky mali byť pôvodne na rekonštrukciu závlahových čerpacích staníc v lokalitách, kde je potreba zavlažovať a kde o to drobní farmári mali záujem. Bolo to v súlade s politikou zvyšovania potravinovej sebestačnosti a dopestovania plodín,” vysvetľuje a dodáva, že nákupom techniky Hydromeliorácie neriskovali, že peniaze z eurofondov prepadnú. Celá investícia vyvoláva o to viac otáznikov, že stratový podnik si podľa Centrálneho registra zmlúv vlani vzal úver 1,6 milióna eur od Slovenskej sporiteľne.

Kto zarobí

Tešiť sa tak môžu štyria dodávatelia, medzi nimi aj spoločnosť HYCA s.r.o z Pezinka, ktorá získala čo do financií aj dodaného tovaru najvyššiu zákazku. Štátnemu podniku mala podľa zmluvy dodať spolu 9 nákladných vozidiel, 6 multifunkčných traktorov, podvalníkové prívesy, cisterny a tlakové čističe potrubí –  všetko za viac ako 4 milióny tristotisíc eur. Táto firma pritom štátu dlhuje viac ako milión eur. 

Podľa Centrálneho registra pohľadávok štátu sa podlžnosti týkajú Centra výcviku Lešť, teda slovenského špičkového strediska pre výcvik špeciálnych jednotiek a ozbrojených síl, kde zároveň pôsobí aj Mnohonárodná bojová skupina NATO. 

Spoločnosť HYCA tu postavila kontajnerové mestečko a medzinárodným jednotkám niekoľko mesiacov v rokoch 2022 a 2023 dodávala aj stravu. Vo verejnom obstarávaní bola jediným uchádzačom, výdaj jedla si do predmetu podnikania doplnila týždeň pred podpisom zmluvy. Obhajovala to tým, že sa venovala aj vývoju a výrobe poľných kuchýň. Zákazka bola napokon drahšia o 250 tisíc eur, než rátala pôvodná zmluva. Firma to vysvetľovala tým, že české velenie nebolo spokojné s počtom porcií a gramážou.

Pohľadávka štátu súvisí s oneskoreným odovzdaním ubytovania pre vojakov NATO, eseročka HYCA ju však odmieta uhradiť. Tvrdí, že niekoľkomesačný sklz zapríčinilo samotné výcvikové centrum a to tým, že nemalo vyriešenú distribúciu elektriny:  “Spoločnosť HYCA s.r.o. má tak v prvom rade za to, že žiadna pohľadávka vo výške 1.126.899,74 EUR neexistuje. Medzi spoločnosťou HYCA s.r.o. a rozpočtovou organizáciou CV Lešť došlo dňa 13.10.2023 k uzatvoreniu dohody o urovnaní, predmetom ktorej bolo urovnanie sporných nárokov.”  V stanovisku dodáva, že HYCA si v rámci dohody recipročne nárokuje viac ako 900 tisíc eur od Lešti a to ako sumu za navýšenie celkovej ceny ubytovacích kontajnerov: “Podľa aktuálnych vyjadrení CV Lešť táto (dohoda) doposiaľ nemala nadobudnúť platnosť, nakoľko doposiaľ nedošlo k jej schváleniu zo strany Ministerstva financií Slovenskej republiky.”

Okrem dlhu aj návrh na konkurz

HYCA má podlžnosti voči výcvikovému centru v Lešti od roku 2023 ako vedúci člen konzorcia viacerých dodávateľov.  Databáza portálu Finstat však ukazuje, v polovici februára mala HYCA samostatne nedoplatok na daniach vo výške 142 tisíc eur, podľa jej stanoviska to v čase vydania článku už neplatilo:  “Z toho časť vo výške 113 000 € tvoril nadmerný odpočet DPH, ktorý sa síce nevracia, ale započítava sa proti pohľadávke. Po tomto započítaní zostávalo 29 000 €, ktoré sme následne uhradili bankovým prevodom.”  Odovzdanie strojov podniku Hydromeliorácie to podľa eseročky nijako neovplyvnilo. V minulosti firma HYCA tiež čelila návrhu na konkurz od spoločnosti Deaf Group pre dlh 320 tisíc eur. Tá návrh vlani na jeseň zo súdu napokon stiahla, medzi firmami došlo k mimosúdnej dohode.    

Faktom je, že všetky tieto skutočnosti prekážkou pri verejných obstarávaniach nie sú. Platilo by to len v prípade, ak by firma mala nedoplatky na daniach a odvodoch v čase uzatvárania zmluvy, čo v prípade HYCA s.r.o neplatí. Dlh voči finančnej správe mala tento rok, predtým ešte na začiatku roka 2023. 

A jej finančné ťahanice s vojakmi nie sú prekážkou zjavne ani pre samotné ministerstvo obrany, ktoré si u spoločnosti zazmluvnilo prepravné plošiny. Zmluvy s firmou tiež podpísalo viacero samospráv, Bratislavská vodárenská spoločnosť či bratislavský mestský podnik Odvoz a likvidácia odpadu.

Systém zavlažovania potrebuje reformu

Ale späť k samotným závlahám. Približne pätinu z nich majú v prenájme poľnohospodári za sumu 3-6 eur za hektár za rok. Na jednej strane je to podľa štátnych kontrolórov veľmi nízka suma, ktorá hydromeliorácie ťahá do červených čísel. Na strane druhej sa farmári o zariadenia v prenájme starajú a investujú do nich z vlastných vreciek. 

Na niektorých sa potom napájajú ešte ďalší menší pestovatelia, inde si farmári vŕtajú studne, lebo závlahy v ich okolí nie sú. Podľa bývalého predsedu Združenia mladých farmárov Mariána Glovaťáka celý systém zavlažovania potrebuje komplexnú reformu, nákup drahej techniky  pre štátny hydromelioračný podnik je až nadstavbou: “Za posledných 10 rokov máme veľmi vážnu klimatickú zmenu a všetko nasvedčuje tomu že, to bude pokračovať, takže sme na prahu veľmi vážnych rozhodnutí. Ak sa  vodu nebudeme starať efektívne, tak nám môže vysychať a môžu byť každoročné obrovské škody na úrode, prírode, biodiverzite.”

Dobrý príklad: Taliansko

Zavlažovanie by dal do rúk samotným farmárom, v rukách štátneho podniku Hydromeliorácie by podľa neho mohla ostať kontrola podzemných vôd či zásahov do prírody: “Dobré príklady z praxe sú zo severného Talianska, kde už niekoľko desaťročí fungujú spoločenstvá menších farmárov pri zdrojoch vody, ktoré vybudovali nádrže, kanály, technológie, o ktoré sa dlhodobu starajú, opravujú a vedia si takto kontrolovať manažment.” Podľa Najvyššieho kontrolného úradu je súčasný model fungovania Hydromeliorácií finančne neudržateľný. Navrhuje, aby sa zlúčil so Slovenským vodohospodárskym podnikom. Či je to v pláne nám jeho strešný orgán, Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka,  neodpovedalo.