Zuzana Petkova
Zuzana Petkova
01. 03. 2024

Ficova novela: Daňový podvod do 20-tisíc eur nebude trestný

Zuzana Petková, Xénia Makarová

Ak si podnikateľ vypýta od štátu fiktívnu vratku DPH 19 999 eur, polícia ho neodstíha ako daňového podvodníka.

Najmenej päť špičkových nemocníc už mohlo stáť po Slovensku, keby si Slováci pred časom na daniach “neuliali” ročne takmer dve miliardy eur. Slovensko ešte v roku 2017 patrilo medzi najhoršie štáty v Európskej únii, pokiaľ ide o takzvanú daňovú medzeru (VAT gap). Peniaze sa rozkrádali najmä na dani z pridanej hodnoty.

Napríklad v roku 2017 na Slovensku zmizlo podľa Eurostatu celkom 23 percent z DPH, teda zhruba 1,8 miliardy eur. Za túto sumu by sa dala postaviť špičková nemocnica typu Rázsochy, na ktorú roky pacienti čakajú, už päťkrát. Najnovší projekt počíta so sumou 280 miliónov eur na hrubú stavbu.

Slováci kraľovali rebríčku daňových únikov dlhé obdobie, rok 2017 nebol ani zďaleka najhorší. Postupne sa však medzera zužovala a aj vďaka viacerým opatreniam zo štátneho rozpočtu unikalo menej peňazí.

To sa však podľa odborníkov môže v súčasnosti zmeniť, ak začne platiť novela Trestného zákona, ktorú presadzuje vláda Roberta Fica. Daňový podvod do 20 tisíc eur totiž podľa nej nebude trestný, čo môže motivovať daňových podvodníkov.

Zvýšila sa škoda

V súčasnosti platí, že kto si neoprávnene vo väčšom rozsahu uplatní nárok na vrátenie DPH alebo spotrebnej dane, potrestá sa odňatím slobody na jeden až päť rokov. Kým dnes je väčší rozsah zákonom stanovený na 2 660 eur, po novom to má byť až 20-tisíc eur.

“Je to nesystémový krok a príliš vysoká hranica,” myslí si bývalý riaditeľ NAKA Ľubomír Daňko. V minulosti bol členom skupiny, ktorá za exministra spravodlivosti Viliama Karasa pripravovala zmeny v Trestnom zákone, napokon neprešli. Aj ich cieľom bolo okrem iného zvýšiť sumy, od ktorých by bolo neplatenie daní trestné tak, aby podľa Daňka policajti “nerobili exekútorov” daňovým úradom, ale riešili skutočných podvodníkov. Navrhli však, aby daňový podvod začínal pri sume okolo päťtisíc eur, na čom sa zhodli experti z rôznych oblastí.

Bašternák aj Kočner rúbali vyššie

Daňový podvod je najnebezpečnejší typ daňového trestného činu. Daňovým podvodom sú prípady, kedy si podnikatelia neoprávnene od štátu vypýtajú peniaze cez vratky DPH. Nielenže nezaplatia štátu žiadne dane, ale naopak, ešte si vypýtajú zo štátnej kasy peniaze, na ktoré nemajú zákonný nárok.

Z médií sú známe najmä prípady, keď nejde o drobné, ale páchatelia si pýtajú fiktívne vratky DPH nie v desaťtisícoch, ale miliónoch eur. Asi najznámejšia kauza sa týka developera blízkeho Smeru Ladislava Bašternáka. Ten bol odsúdený za to, že si od štátu neoprávnene vypýtal dva milióny eur. Potom, čo si odsedel trest, čelí v súčasnosti opäť obžalobe. Podľa nej mal s DPH podvádzať aj pri výstavbe luxusného komplexu Bonaparte, v ktorom byt kedysi prenajímal aj premiérovi Robertovi Ficovi. Obžalovaný za DPH podvod je aj Marián Kočner, jemu škodu vyčíslili až na osem miliónov eur.

“Väčšina takzvaných veľkých páchateľov najskôr začínala s menšími sumami,” hovorí vyšetrovateľ, ktorý si neželal byť menovaný. Až potom, keď im trestná činnosť prešla, si z daňových podvodov v podstate urobili biznis “vo veľkom.” Aj preto si myslí, že dramatické zvýšenie sumy na 20 tisíc eur môže povzbudiť viacerých nečestných podnikateľov, aby skúsili podviesť daňové úrady.

Bývalý šéf daniarov: Daňové podvody narastú

Aj bývalý prezident Finančnej správy Jiří Žežulka očakáva, že narastie počet subjektov, ktoré po zmene vyskúšajú podvádzať na daniach. ,,Za najväčší problém považujem, že popri zvýšení súm sa zároveň má obmedziť použitie sledovania či odposluchov, takzvaných ITP prostriedkov. Tie sú pre odhaľovanie daňových trestných činov nevyhnutné, ak hľadáme ich organizátora,” dodal. Často len kamery podľa neho zachytia toho, kto na konci dňa vyberá peniaze z bankomatu či celú akciu organizuje.

Žežulka rozumie snahe zvýšiť limit pri daňovom nedoplatku. V súčasnosti je to suma od 266 eur, kedy ju museli daniari oznamovať polícii, čo naozaj zaťažovalo nadbytočne vyšetrovateľov a podobné čiastky môže efektívnejšie vymáhať samotná Finančná správa. ,,Ale pre zodpovedné zvýšenie tejto sumy mi chýba analýza,” poznamenal.

Novela ide podľa neho proti programovému vyhláseniu štvrtej Ficovej vlády. Boju proti daňovým únikom pritom venovala nastupujúca koalícia samostatnú kapitolu. V jej úvode sľubuje: ,,vláda sa zameria na čo najefektívnejšie využitie existujúcich a prijímanie nových opatrení s cieľom dosiahnuť minimalizáciu počtu a objemu daňových únikov a zníženie daňovej medzery“.

Ministerstvo financií mlčí

Ministerstvo financií neodpovedalo na otázky, či majú zrátané predpokladané dopady novely na štátny rozpočet a výber daní. Slovensko donedávna patrilo medzi krajiny s najväčšou “dierou” v rozpočte kvôli podvodom s DPH. Štát prijímal mnohé opatrenia, aby ju zaplátal, napríklad kontrolný výkaz DPH. V posledných rokoch sa proti podvodom Slovensku darilo bojovať.

Kým v roku 2013 bola daňová medzera 31 percent, v roku 2019 už len 23 percent, čo predstavovalo stále výpadol zhruba pol miliardy eur len na DPH.

Vlani podľa ministerstva financií Ladislava Kamenického klesla táto medzera pod desať percent. Minister pritom tiež často zdôrazňuje, že verejné financie Slovenska sú aktuálne v enormne zlom stave a štátna kasa potrebuje peniaze.

Šéfke daňovej komory chýba diskusia

Štát by nemal kriminalizovať podnikateľov. ,,Na druhej strane je potrebné kultivovať prostredie a zvýšiť povedomie o potrebe platiť dane,” hovorí partnerka advokátskej kancelárie PRK Partners Miriam Galandová, ktorá zároveň šéfuje Slovenskej komore daňových poradcov.

,,Otázne však je, či skok na 20 000 eur je vhodný. Každopádne takto významná zmena mala byť predmetom analýz a prejsť diskusiou. Osobne som žiadne takéto podklady nevidela,” poznamenala.

Finančná správa nevedie osobitnú štatistiku, koľko prípadov podvodov do 20 tisíc eur kontrolóri odhalili. Ako uviedla hovorkyňa, vlani nahlásili 1019 možných únikov s predpokladanou škodou viac ako 168 miliónov eur.

Novelu Trestného zákona momentálne pozastavil Ústavný súd, čiže nevstúpi do platnosti v marci, ako chcela vláda. Ústavnú súd by mal v nasledujúcich mesiacoch rozhodnúť, či sú ustanovenia novely v súlade s ústavou.


01. 03. 2024
Zuzana Petkova

Zuzana Petkova

Vyštudovala žurnalistiku na Univerzite Komenského v Bratislave. Pracovala ako redaktorka domáceho i zahraničného spravodajstva v denníkoch Pravda, SME, Hospodárske noviny, od roku 2013 písala pre týždenník Trend, kde pôsobila ako zástupkyňa šéfredaktora. Investigatívnej žurnalistike sa venovala 20 rokov, riaditeľkou Nadácie je od augusta 2018.