Kauza v rezorte kultúry: Jeden pozemok, dva posudky a rozdiel 1,5 milióna eur

Pamätáte si prípad predraženého pozemku, ktorý chcel nový úrad ministerstva kultúry Martiny Šimkovičovej kúpiť za milióny eur pri Košiciach? Správa rezortných zariadení s vtedajšou riaditeľkou Anetou Büdi chcela vlani kúpiť pozemok na vybudovanie depozitára za takmer 3,6 milióna eur (2,9 milióna bez DPH). Po prevalení premrštenej ceny Büdi v čele úradu skončila a pozemok kúpili nakoniec len za takmer 1,9 mil. eur (s DPH). 

Nadácia Zastavme korupciu sa v tejto veci obrátila na políciu. Polícia oznámenie síce odmietla, ale vďaka nemu Nadácia zistila, že prvý znalecký posudok pre ministerstvo bol vypracovaný neštandardne. Prvý znalec ohodnotil pozemok na takmer 3 milióny, druhý ani nie na 1,5 milióna (bez DPH). Teda bol nižší o vyše polovicu. Nadácia preto podáva podnet na preverenie postupu znalca.

Nové zistenia o starom posudku

Nadácia sa aktuálne dozvedela, že pred kúpou pozemku si Büdi objednala znalecký posudok od znalca Vladislava Pražmana. Všeobecnú hodnotu kupovaného pozemku o rozlohe 11 920 m2 určil na 2 980 000 eur (všetky ceny bez DPH), čo je v prepočte 250 eur za 1 m2.  Správa rezortných zariadení následne 14. augusta 2025 uzatvorila kúpnu zmluva so spoločnosťou Mealur za 2,9 milióna eur.

Paradoxne ale samotná spoločnosť Mealur pozemok kúpila len desať dní predtým za necelých 1,2 milióna eur. Čo naznačuje, že reálne trhové ceny v danej lokalite sa hýbali na nižších úrovniach.

Po tom čo Nadácia spolu s portálom 360tka.sk upozornili, že v danej lokalite sa pozemky predávajú aj za 70 eur za meter štvorcový a podali trestné oznámenie pre podozrenie z porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku, riaditeľka rezortných zariadení Büdi na svojej pozícii skončila. Podľa portálu Denníka N  pri kúpe pozemkov v Novej Polhore konala bez vedomia rezortu. „Tieto kroky urobila napriek tomu, že z ministerstva kultúry dostala jasný a priamy pokyn, aby pri príprave projektu dbala na efektívnosť a hospodárnosť vynaložených verejných prostriedkov. Kontrola procesu preukázala vážne pochybenia a najmä skutočnosť, že predmetný nákup prebiehal za cenu neprimerane prevyšujúcu trhovú hodnotu,“ uviedlo ministerstvo.

Aneta Büdi sa bráni, že o kúpe pozemku bolo ministerstvo kultúry priebežne informované. “Po doručení znaleckého posudku na začiatku júla 2025 som tieto závery prezentovala na ministerstve, tak som im uviedla, že pozemok by mal stáť 2.900.00 eur bez DPH”, uviedla. Na ministerstve sa pýtala, či pozemok má kúpiť za takúto cenu. Odpovedali jej, že áno.

Nadácia aktuálne zistila, že jej nástupca Samuel Bojkovský si dal vypracovať nový znalecký posudok, ktorý určil všeobecnú hodnotu toho istého pozemku na niečo vyše 1,4 milióna eur (bez DPH).  Rozdiel v oboch znaleckých posudkoch pritom predstavuje viac ako polovicu, vyše 1,5 milióna. Nástupca Büdi tak trval na zmene kúpnej ceny.

Nakoniec tak Správa rezortných zariadení uvedený pozemok kúpila za takmer 1,55 milióna eur (bez DPH).

Polícii chýbal úmysel

Polícia prípad uzatvorila s tým, že v danej veci chýbal najmä úmysel spáchať trestný čin zo strany riaditeľky Büdi. Odvolala sa aj na to, že na kúpu pozemku si zabezpečila aj znalecký posudok. Prokuratúra potvrdila správnosť postupu policie. 

Ako je však možné, že dvaja znalci určili hodnotu toho istého pozemku s rozdielom viac ako 1,5 mil eur? Jeden vyrátal cenu 2 980 000 eur a druhý na 1 400.000 eur? Problém spočíva v tom, že znalec Pražma síce určil hodnotu pozemku diferenciálnou metódou, z ktorej mu vyšla suma 1 589 532 eur. No zároveň použil aj porovnávaciu metódou, a tam už stanovil sumu  2 975 232 eur. Druhý znalec porovnávaciu metódu nepoužil a vychádzal len z diferenciálnej metódy.

Samotný Pražma v znaleckom posudku konštatuje, že ,,na určenie tejto porovnávacej metódy je potrebný súbor ponukových alebo realizovaných kúpnopredajných cien v danej lokalite”. Podstatou určenia hodnoty nehnuteľnosti porovnávacou metódou je totiž porovnávať ceny minimálne 3 pozemkov v danej lokalite. 

Nadácia však zistila, že znalec pri určovaní ceny nevychádzal z predávaných pozemkov v danej lokalite. A to napriek faktu, že podobné pozemky sa v lokalite Novej Polhory vtedy predávali. Znalec však použil na porovnanie pozemky z iných lokalít, a to z obcí Rozhanovce a Malej Idy, ktoré sú ku Košiciam bližšie ako Nová Polhora. 

Znalec: Konal som s najlepším vedomím

Pražma v posudku tiež nezdôvodnil, prečo na stanovenie hodnoty nehnuteľnosti použil porovnávaciu metódu, pričom vyhláška o znalcoch to vyžaduje. Ponechal tam skopírované texty pravdepodobne z iného posudku, kde súd takéto ocenenie vyžadoval, čo nie je tento prípad: ,,porovnávaciu metódu stanovenia všeobecnej hodnoty pozemku a všeobecnej hodnoty nájmu som použil z dôvodu, že som ňou bol viazaný rozhodnutím okresného súdu”. Ide teda o ďalšiu zjavnú chybu posudku.   

Pražma na otázky Nadácie odpovedal, že je viazaný mlčanlivosťou a bez súhlasu zadávateľa nemôže poskytovať žiadne informácie. ,,Posudok som urobil s najlepším vedomím a svedomím. Bol som osobne na mieste a vzhľadom na polohu, vybavenosť, blízkosť diaľnice a krajského sídla považujem jednotkovú cenu za m2 za primeranú. Rovnako primeranú považujem aj moju odmenu za vypracovanie posudku 500 eur.” 

Nadácia podáva trestné oznámenie na prokuratúru pre možné podozrenie zo spáchania trestného činu nepravdivého znaleckého posudku, ako aj na ministerstvo spravodlivosti, aby preverilo správnosť znaleckého posudku. Znalcovi tak za porušenie povinnosti pri vypracovaní znaleckého posudku hrozí pokuta až do výšky 2.000 eur, zákaz činnosti na dobu maximálne 1 roka alebo vyčiarknutie zo zoznamu znalcov.