Rašiho zmeny v štátnych zákazkách po roku: Viac priamych nákupov, hrozí plytvanie

Nadácia spolu s AGM Partners cez dáta analyzovala dopady vlaňajšej novely.

Naplnilo sa žiaľ, pred čím Nadácia Zastavme korupciu vlani vládu varovala. Ministerstvo investícií pred rokom ešte pod vedením Richarda Rašiho výrazne zmenilo pravidlá pre verejné obstarávanie. Nadácia už vtedy upozorňovala, že ak prejdú, verejné nákupy sa stanú menej transparentné, menej kontrolovateľné a potešia hlavne špekulantov. Po roku analýza dopadu zmien, na ktorej Nadácia spolupracovala aj kancelária AGM Partners, tieto obavy potvrdila.

Pri menších nákupoch od 70-tisíc eur, takzvaných podlimitných zákazkách, sa zverejňuje a súťaží zjednodušene každý tretí nákup než pred Rašiho novelou. Napríklad, pri tovaroch od 70-tisíc eur sa od vlaňajšieho augusta do augusta tohto roka nezverejnilo ani 200 zákaziek. Rok predtým to bolo ešte cez 600 a od leta 2022 do leta 2023 dokonca cez tisíc.

Vysvetlenie ponúkajú uvoľnené pravidlá. ,,Došlo k citeľnému rozšíreniu okruhu zákaziek, na ktoré sa zákon o verejnom obstarávaní nevzťahuje a ktoré postačí zadať na základe výberu z troch vopred vybraných a oslovených subjektov. Verejní obstarávatelia tieto možnosti zjavne radi využívajú a tam, kde nemusia, sa do zverejňovania zákaziek nehrnú,“ zhodnotil Ivan Holíč, právnik z kancelárie AGM Partners. Podrobnú analýzu zmien vo verejnom obstarávaní po Rašiho zmenách nájdete tu.

Zmeny vo verejnom obstarávaní v roku 2024 tak citeľne znížili transparentnosť verejných zákaziek, no aj možnosti sťažovať sa voči porušeniam zákona zo strany obstarávateľov. Zmeny z minulého roka v tomto smere posunuli hranice tak, ako nikdy predtým.

Obmedzenie podávania námietok či zrušenie žiadosti o nápravu pritom podľa predošlých dát nedáva logiku. Napríklad ministerstvo pod Rašim avizovalo zrýchlenie verejných nákupov po obmedzení takzvaných revíznych postupov. No štatistiky ukazujú, že napríklad v roku 2023 pri veľkých takzvaných nadlimitných zákazkách sa námietky objavili v necelých 60 prípadoch z celkovo 2300 vyhlásených nákupov. Predstavuje to 2,5 percenta z nich. Vlani počet námietok klesol na 43 a tento rok do jesene ich je zatiaľ 25.

Znižovanie transparentnosti a obmedzenie možností napádania súťaží nepochybne môžu zrýchliť verejné obstarávania, a to aj výraznejšie. Ale za akú cenu? Veľmi ľahko totiž môžu dosiahnuť mieru, ktorá výraznejšie poškodí súťažné prostredie. Prípadne sa súťaží len „na oko“. V konečom dôsledku ani jedno, ani druhé nezlepšuje ani pomer ceny a kvality.

Je tak na mieste, aby štát presvedčil, že jedna z ďalších reforiem verejného obstarávania napĺňa svoje ciele: verejné obstarávania sa zrýchlili, zvýšila sa v nich konkurencia a kvalita dodávaných tovarov, služieb a stavebných prác. Pretože podľa dát to zatiaľ vyzerá skôr naopak. A počuť o predražovaní menej transparentných zákaziek v čase konsolidácie zrejme nechce nik okrem tých, ktorí na tom majú zarobiť.

Hlavné zmeny vo verejných nákupoch od augusta 2024

Pravidlá verejného obstarávania sa vlani menili na dvakrát:

• Cez zákon o mimoriadnych opatreniach pre strategické investície
• Cez novelu zákona o verejnom obstarávaní

Obe novely nadobúdali účinnosť krátko po sebe, koncom júna a začiatkom augusta a boli viac-menej vzájomne previazané.

Kľúčové zmeny:

• zdvihla sa spodná hranica, od ktorej sa uplatňuje zákon o verejnom obstarávaní z 10 000 eur na 50 000 eur;
• boli zrušené tzv. zákazky s nízkou hodnotou a z hľadiska finančných limitov existujú už len podlimitné zákazky a nadlimitné zákazky;
• pri podlimitných zákazkách sa povinne musia zverejňovať výzvy iba pri zákazkách na stavebné práce s predpokladanou hodnotou od 800 000 eur, na podlimitné zákazky na tovary a služby postačí vykonanie tzv. prieskumu trhu cez 3 vopred oslovené subjekty.

Ako sa zmenili limity pre povinného zverejňovania výziev pred a po Rašiho novele

Papierové zníženie transparentnosti sa prejavilo aj v praxi, nakoľko tak počet, ako aj hodnota dobrovoľne zverejňovaných zákaziek po zmenách od augusta 2024 výrazne poklesli.

Napríklad od leta 2024 do leta 2025 sa zverejnila len tretina počtu zákaziek na podobné tovary a služby ako v čase od leta 2023 do leta 2024. V porovnaní so staršími dátami vychádzajú údaje po Rašiho zmenách ešte negatívnejšie.

Nadácia spolu s AGM Partners si svoje závery verifikovali s dátami, ktorými disponuje Úrad pre verejné obstarávanie. Ten pre porovnanie odfiltroval a porovnával zákazky s predpokladanou hodnotou od 50 000 eur (čo je súčasná spodná hranica nákupov, na ktoré už platí zákon o verejnom obstarávaní), a to za obdobie od júla 2023 do konca augusta 2025.

Aj tieto dáta potvrdzujú dramatický pokles zverejňovaných zákaziek aj v rámci hodnoty zverejňovaných zákaziek.

Štátu vadili kritici, výrazne ich obmedzil

Okrem uvoľnenia podmienok pre obstarávanie Rašiho novela výrazne obmedzila aj prípady, keď záujemcovia vidia nezákonnosť a chcú na to upozorniť. Napríklad sa zrušila žiadosť o nápravu. Ide o dôležitú systémovú zmenu, ktorá uberá jednu z foriem sťažností voči nezákonnosti.

Žiadosť využívali záujemcovia, ak videli v podmienkach zákazky nejasné alebo naopak, veľmi obmedzujúce zadanie. Cez žiadosť o nápravu o tom informovali obstarávateľa a požiadali o upresnenie, čo sa v praxi aj často následne udialo.

Zrejme najzásadnejším problémom pri žiadosti bolo, že zákon ponúkal do novely pomerne dlhé lehoty na jej podanie. V praxi sa teda naozaj stávalo, že žiadosť bola podaná v posledný deň termínu obstarávania, čo spôsobovalo, že úrady či obce boli nútení na poslednú chvíľu predlžovať lehoty na predkladanie ponúk. Niekedy aj opakovane.

Novela škrtnutie žiadostí vysvetľovala opäť naťahovaním celého procesu. No nijako presnejšie, napríklad cez nejaké dáta, to nepreukázala. Pritom bolo možné napríklad jednoducho zadefinovať najneskoršie termíny pre podanie.

Zrušenie žiadostí tak spolu s tým, ako sa dnes podávajú námietky v konečnom dôsledku skomplikuje vyjasnenie prípadných nezrovnalostí jednoduchou cestou ešte v procese obstarávania.

Komu vadili námietky? Pretože dĺžke obstarávaní nie

Problémom sa stali námietky proti súťažným podkladom. Tie sú zrejme najdôležitejším typom, lebo cez ne sa napáda a posudzuje (ne)férovosť súťažných podmienok. Vďaka zrušeniu žiadosti o nápravu majú podnikatelia na celú svoju argumentáciu a predloženie dôkazov iba 10 dní.

Podľa štatistík pri objemnejších – takzvaných nadlimitných zákazkách, ktoré sú celkovo z pohľadu dĺžky obstarávania najproblematickejšie, bol počet námietok pred novelou len symbolický.

Napríklad za rok 2023 sa pri najväčších zákazkách námietky uvádzajú v necelých 60-tich prípadoch. Celkovo bolo zverejnených za tento rok vyše 2300 zákaziek. Námietky sa tak objavili v 2,5 percent z nich.

Pri zvyšných menších zákazkách, takzvaných podlimitných a s nízkou hodnotou nebolo možné do novely námietky podávať vôbec alebo len veľmi obmedzene. Je teda zjavné, že nemohli to byť zďaleka len námietky, ktoré predlžujú obstarávanie najväčších tunajších projektov. Je potom legitímne sa pýtať, komu podávanie námietok skutočne vadilo a prečo sa ich uplatňovanie po novele ešte obmedzilo.

Nový podpredseda pre strategickú agendu

Vlaňajšia legislatíva zároveň zriadila novú funkciu podpredsedu ÚVO pre strategické investície. Cieľom bola prioritizácia projektov, ktoré štát označuje za strategické, a teda ich zrýchlenie.

Je pravdou, že v súčasnosti platí, že kým pracovník na „bežnom“ odbore dohľadu dostane pridelené priemerne dve až tri námietky za mesiac, na pracovníka „strategického“ dohľadu pripadá v priemere len 0,5 námietky. V súčasnosti tak osobitný dohľadový útvar stíha v námietkovom konaní naštudovať spis a rozhodnúť v priemere za približne 12,5 dňa, čo je pozitívna správa. Uvedené tiež znamená, že aktuálny personálny stav osobitného dohľadového útvaru je nateraz postačujúci. V budúcnosti to bude záležať od toho, koľko strategických zákaziek bude vyhlásených a napádaných v jednom období.

Podpredseda pre strategické investície Ondrej Kuruc spresnil, že jeho osobitná organizačná štruktúra aktuálne zamestnáva celkom 7  zamestnancov.

Celkovo ale personálne škrty na ÚVO súvisiace s konsolidáciou za posledné 2 roky a pre rok 2026 môžu uškodiť rýchlosti rozhodovania v námietkových konaniach a tak domnelá

úspora na platoch zamestnancoch sa môže prejaviť na opäť meškajúcich zákazkách a projektoch. Na tento fakt upozornil predseda ÚVO Peter Kubovič.

Predošlá legislatíva pri pôvodných podpredsedoch ÚVO hovorila, že ich menuje vláda, no na návrh predsedu úradu. No nového „strategického“ podpredsedu vymenúva vláda, ale už nie na návrh predsedu ÚVO, ale na návrh vedúceho Úradu vlády. De facto to teda znamená, že podpredseda pre strategické investície je priamym nominantom vlády bez toho, aby do toho mohol zasahovať predseda ÚVO. Pritom má posudzovať zákonnosť práve pri zákazkách, ktoré vláda označí za strategické.

Predmetom analýzy sa teda stali aj rozhodnutia tohto strategického útvaru. Do septembra vydal 12 právoplatných rozhodnutí o námietkach k  strategickým zákazkám. Tri sa týkali stavby nemocnice v Prešove, tri priemyselného parku Valalily a 6 stavby diaľnice D3. V šiestich prípadoch námietkám Kurucov útvar vyhovel, niektoré zastavil a zvyšok zamietol.

Zjednodušene tak možno konštatovať, že dohľad pre strategickú agendu verejné úrady „len slepo“ nepodržal, ale naopak, v polovici prípadov im niečo vytýkal.

Nadácia bude naďalej cez komunikáciu smerom na politikov ako aj organizácie, ktoré sa do legislatívneho procesu zápajajú, apelovať na zmenu stavu z leta 2024.  Napríklad by férovejším aj rýchlejším verejným obstarávaniam oveľa viac ako uvoľnenie pravidiel pomohla väčšia centralizácia nákupov a kvalitnejší obstarávatelia na úradoch aj v mestách a obciach.

Projekt a tvorbu analýzy podporili Nadácia Pontis a Nadačný fond pre transparentné Slovensko. Za poskytnutie dát ďakujeme portálu UVOstat.sk.