Za päť rokov má Slovensko historicky najviac krádeží vlámaním

Zuzana Petková, Ľubomír Daňko

Novela Trestného zákona, ktorá brzdí boj s korupciu negatívne ovplyvňuje aj bezpečnosť občanov.

Slovensko má za päť rokov historicky najviac krádeží vlámaním, hoci minister a polícia tvrdia, že je bezpečnou krajinou a nárast kriminality je len “pocitový.” Podľa údajov samotného ministerstva vnútra bolo ku koncu septembra 3063 prípadov krádeží vlámaním, kým vlani ich bolo 2425 a pred štyrmi rokmi ešte menej. Problémy hlásia aj obchodníci, primátori a starostovia, ktorí varujú, že si so zlodejmi nevedia poradiť a situácia v mestách a obciach sa zhoršuje. 

“Pocitová bezpečnosť sa zhoršila, ale ja pozerám na fakty a tie hovoria, že kriminalita klesá,” tvrdila policajná prezidentka Jana Maškarová tento týždeň pred poslancami. Celkové údaje vyzerajú na papieri skvelo: kým v roku 2023 bolo na Slovensku viac než 54-tisíc vyšetrovaných vecí, vlani to bolo len necelých 45-tisíc, teda takmer o desaťtisíc menej. Historicky najmenej máme aj odsúdených, ich počet podľa údajov ZVJS zrejme tento rok klesne na 7 019, v roku 2023 ich bolo 8 305.

Môže však za to novela Trestného zákona, vďaka ktorej už mnohé, najmä majetkové skutky, nie sú trestné činy. To však neznamená, že ich ľudia prestali páchať. 

Krádeží je viac, len ich nevidíme

Novela Trestného zákona znížila tresty, skrátila premlčacie lehoty a mnohí nominanti vlády podozriví z korupcie sa vďaka nej zbavili problémov. Zaviedla však aj novú hranicu, od ktorej sa kradnutie považuje za trestný čin – namiesto 266 eur je to až 700 eur. To podľa obchodníkov povzbudilo malých zlodejov, hoci štatisticky to nevidno. Odcudzenie veci do 700 eur je totiž už len priestupok a tak tieto krádeže ministerstvo vnútra vo svojich štatistikách kriminality viac neeviduje.  Rovnako opakovaná drobná krádež do 266 eur, ktorá bola pred novelou trestná, je po nej už len opakovaný priestupok. 

Pri prijímaní novely, vláda argumentovala tým, že Slovensko má v porovnaní so susednými štátmi prísnu trestnú politiku. Pre porovnanie, v susednom Rakúsku pre trestný čin krádeže žiadna finančná hranica neexistuje. Za trestný čin sa tak považuje aj krádež bonboniéry v samoobsluhe. 

Skutočnosť, že čísla, ktoré štát vykazuje nesedia s realitou a nebezpečenstvo nie je len “pocitové” ilustrujú dáta o vlámačkách. Pri krádeži vlámaním totiž páchateľ nemusí odcudziť vec vyššej hodnoty a aj tak je to trestný čin. Žiaden 700 eurový a ani iný limit tu neexistuje. A práve “vlámačky” rastú. Za uplynulé päťročné obdobie je ich najviac, napríklad vlámaní do obchodov polícia evidovala ku koncu septembra 330, kým v roku 2022 ich bolo 219. 

Policajti v uliciach chýbajú 

Slovensko sa vracia do divokých 90-tych rokov a ľudia sa začínajú báť vo vlastných domoch, varovalo tento týždeň Združenie miest a obcí Slovenska. Ide pritom o organizáciu, ktorej donedávna šéfoval Michal Kaliňák (Hlas), ktorý je dnes štátnym tajomníkom na ministerstve vnútra, teda rezorte zodpovednom za políciu. ZMOS tvrdí, že policajtov je v uliciach málo, štát hádže povinnosti na obecných policajtov, ktorým však chýbajú právomoci zasiahnuť. 

Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas-SD) samosprávu upokojuje, že policajtov bude dosť. Aj Maškarová na vypočutí uviedla, že sa ich hlási do zboru viac ako ich odišlo do penzie. Presné počty však neuviedla. 

Podľa údajov odborov bol vlani najväčší odliv policajtov v histórii.  Zo zboru ich odišlo až 2115, z celkového počtu 22 601 tabuľkových miest bolo k januáru neobsadených 4 188. 

Jedným z hlavných dôvodov bol fakt, že policajtom sa v roku 2024 nevalorizovali vôbec platy, no dôchodky veľmi štedro – až o 14,5 percenta. A tak sa všetkým, ktorí už mali nárok na výsluhový dôchodok, oplatilo ísť do penzie. 

Platy v polícii sú tiež omnoho nižšie ako v iných ozbrojených zložkách. Podpredseda odborového zväzu polície Roman Laco sa v máji 2024 vyjadril, že nástupný plat policajta v hrubom je okolo 1 200 až 1 300 eur. Ministerstvo obrany na náborovej stránke  ponúka nastupný plat vojaka vo výške 1902 eur v hrubom.