Kontrolóri dali za pravdu Nadácii: štát si objednáva od SBSiek služby predražene a chaoticky

Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ) zverejnil závery z veľkej kontroly bezpečnostných služieb, ktoré si objednáva štát. Upozornil, že štátne úrady si ich objednávajú podľa odlišných pravidiel, štát na stráženie majetku míňa veľa peňazí, ale neskúma, či za to dostáva adekvátnu ochranu a či také stráženie vôbec potrebuje.

NKÚ tiež upozornil na certifikát C4, ktorý na trhu pôsobí diskriminačne a prihrával zákazky SBSkám s „pochybným personálnym i finančným krytím“.

Podnet na kontrolu bezpečnostných služieb pre štát podala na úrad ešte v roku 2019 aj Nadácia Zastavme korupciu. Jej analýza odhalila, že za podobné služby platili slovenské úrady aj desaťnásobok oproti Českej republike.

Už Nadácia upozornila na sporný bezpečnostný certifikát C4. Práve cez neho sa okliešťovala skupina možných uchádzačov o tender, keďže prístup k certifikátu malo veľmi málo firiem. Najznámejšou z nich bola esbéeska Bonul, ktorú ovládal donedávna Miroslav Bödör. Ide o otca Norberta Bödöra, ktorý je obvinený vo viacerých veľkých korupčných kauzách.

Na takzvaných nahrávkach z poľovníckej chaty pri Čifároch sa Miroslav Bödör stretával s Robertom Ficom a Robertom Kaliňákom a radili sa na obhajobe. Kaliňák, ktorý aktuálne ako vedúci volebného štábu vedie stranu Smer do septembrových volieb, je zároveň jedným z advokátov Norberta Bödöra v korupčnej kauze s agrodotáciami Dobytkár.

Bez previerky a s novým majiteľom

NKÚ kontroloval zákazky pre bezpečnostné služby v desiatich verejných organizáciách za roky 2019 až 2021.

„Celý systém je neprehľadný, verejné obstarávania boli v minulosti netransparentné, existujú historické zmluvy na dobu neurčitú, ale aj zmluvy, pri ktorých sú indície, že náklady boli podhodnotené s cieľom získať zákazku a následne rôznymi dodatkami upravovať reálne finančné plnenie,“ zhodnotil zistenia Ľubomír Andrassy, predseda kontrolnej inštitúcie.

Osobitne NKÚ upozornilo na špecifický bezpečnostný certifikát C4. Ide o nástroj pre centrálne riadenie napríklad kamier na budovách či vstupné brány a iné. „Súkromná spoločnosť vytvorila súkromný systém certifikácie osôb oprávnených do systému zasahovať, robiť v ňom úpravy a opravy. Tá (spoločnosť) si pritom sama určuje, kto môže či nemôže byť obchodným partnerom klienta, u ktorého je systém nainštalovaný,“ opísal kontrolný úrad svoje zistenia s tým, že sa takto mohol obmedzovať počet možných súťažiacich.

Držiteľom certifikátov bola totiž iba úzka skupina SBSiek. Najznámejšou bola SBS Bonul. Národný bezpečnostný úrad jej ale odobral previerku na jeseň 2020. Preverenie previerky iniciovala začiatkom roka 2020 opäť Nadácia.

O previerku prišla aj ďalšia firma s certifikáciou pre C4 Vel Security. Išlo pritom o firmu s úzkym biznisovým prepojením na Bonul. Bonul v týchto dňoch mení majiteľa. Ako upozornil Dennik N, novým majiteľom sa stala česká AMSCH Group.

Letisko a poisťovňa sa strážia samé

Niektoré z preverovaných úradov zverili ochranu verejného majetku výlučne súkromným SBSkám, iné využili kombináciu pracovníkov SBS a vlastných zamestnancov. Výlučne vo vlastnej réžii si stráženie majetku zabezpečujú Sociálna poisťovňa či Letisko M. R. Štefánika.

Podľa kontrolórov, obe inštitúcie sa tak rozhodli po analýzach, ktoré ukázali, že náklady na vlastnú ochranu sú nižšie ako cena za externú strážnu službu.

Napríklad Sociálna poisťovňa prešla na „vlastnú ochranu“ od roku 2019 po tom, čo jej predchádzajúca partnerská SBSka – Bonul vypovedala dovtedajšiu zmluvu.

Pred tromi rokmi si Sociálna poisťovňa opäť finančne porovnala výdavky na vlastnú ochranu alebo externú firmu. Náklady na vlastnú ochranu boli o takmer 360-tisíc eur ročne nižšie ako najvýhodnejšia ponuka z prieskumom trhu.

Na druhej strane, kritike podrobilo NKÚ stráženie objektov u daniarov a colníkov. Finančná správa (FS) mala v rokoch 2019 až 2021 na ochranu svojho majetku 87 zmlúv, z toho 33 so súkromnými SBSkami.

NKÚ v dvoch prípadoch skonštatoval nedodržanie zákona o verejnom obstarávaní, keď správa nevedela doložiť príslušnú časť dokumentácie. Kontrolná inštitúcia tiež zistila, že FS postupovala pri podobných zákazkách odlišne. Teda predpokladanú hodnotu zákazky a doručené ponuky vyhodnocovala zakaždým inak.

Konflikt záujmov? Žiadny nevideli

Jedným z funkcionárov FS bol do roku 2020 aj Ľudovít Makó. Viedol Kriminálny úrad finančnej správy (KÚFS). Nadácia spolu s portálom Aktuality.sk upozorňovali na prepojenie Makóa na SBSky, ktoré si zazmluvnila samotná FS.  Potenciálny konflikt záujmov ale vždy zodpovední odmietli.

Makó bol zároveň spájaný s vtedajšou treťou najväčšou bezpečnostnou službou Lama SK. Tá je v súčasnosti už trhovou jednotkou. Makó bol od roku 2020 postupne obvinený vo viacerých korupčných kauzách, odvtedy spolupracuje s políciou.

NKÚ odporučil aktuálne finančnej správe, aby si zanalyzovala, či pre ňu nie je najvýhodnejšie zveriť  stráženie jej majetku výlučne jej ozbrojeným príslušníkom.

FS výsledky analýzy plne rešpektuje a „pomôžu nám zlepšiť zabezpečovanie bezpečnostných služieb,“ reagovala hovorkyňa finančnej správy Martina Rybanská. Ich interné prepočty ale ukázali, že náklady na externé SBS sú nižšie ako keby ich majetok strážili výlučne ozbrojení príslušníci FS. Pred mesiacom preto FS vypísala súťaž na novú strážnu službu.

Okrem NKÚ dal zisteniam Nadácie za pravdu v minulosti už aj Úrad pre verejné obstarávanie. Zrušil súťaž Správy štátnych hmotných rezerv za približne 11 miliónov eur, ktorá podľa Nadácie Zastavme korupciu zvýhodňovala Bonul.