Vila mafiánskeho bossa Piťa v Lamači, luxusný byt Ladislava Bašternáka, v ktorom kedysi býval premiér Robert Fico, či hrdzavejúce lode šéfa nebankoviek Vladimíra Fruniho. To všetko sú nielen symboly zašlej slávy ich pôvodných majiteľov, ale aj neschopnosti Slovenska výhodne speňažiť majetok zločincov.
Nič na tom nezmenil ani Úrad pre správu zaisteného majetku, ktorý vznikol pred piatimi rokmi. Jeho hlavnou úlohou je starať sa o veci, či nehnuteľnosti, ktoré prokurátori zabavia obvineným osobám. Väčšinou to býva pri ekonomickej a majetkovej kriminalite, predaji drog či zločineckých skupinách.
Úrad ich má nielen skladovať a strážiť, ale ich aj udržiavať tak, aby si čo najdlhšie uchovali čo najvyššiu hodnotu a štát z nich po predaji mohol profitovať. Najčastejšie sú to autá a nákladiaky, ale aj šperky, hodinky, stroje či kryptoaktíva. V minulosti mal v úschove napríklad aj jednu z Duckého zmeniek, kým o jej zhabaní nerozhodol súd. Vznik podobnej inštitúcie presadzovala aj Nadácia Zastavme korupciu, keď sa ukázalo, že Ladislav Bašternák stihol prepísať veľkú časť majetkov ešte pred svojim odsúdením.
Pekné ma papieri, horšie v teréne
Toľko teória na papieri, prax je však oveľa zložitejšia. Bezpečnostné zložky sa podľa informácií Nadácie Zastavme korupciu od začiatku fungovania tejto inštitúcie stretávali s rôznymi komplikáciami. Hovoria o nízkej flexibilite úradníkov, neochote prevziať zaistený tovar, či neschopnosti predávať zaistený majetok pre nejednoznačnú legislatívu.
Šancu zmeniť nepružné fungovanie úradu má teraz jeho nová riaditeľka Barbara Nagyováš. Vo funkcii je od mája, kam prešla z vysokej pozície na ministerstve spravodlivosti. Donedávna figurovala vo viacerých firmách, ktoré obchodovali so štátom v oblasti technológií. Podľa registra partnerov verejného sektora ešte minulý týždeň bola zapísaná ako konečná užívateľka výhod v spoločnostiach Celebrity IT a Eurokomp group, no chýbal v nich záznam , že je verejná funkcionárka.
Nagyová odpísala, že v prvej nepôsobí od februára tohto roka, v druhej požiadala o výmaz z registra pred svojím menovaním v máji. ,,Po doručení Vašich otázok som aktuálny stav preverila a zistila som, že moja požiadavka nebola administratívne dotiahnutá do výmazu spoločnosti z registra. Táto situácia ma mrzí. Oprávnenú osobu som preto bezodkladne opätovne vyzvala, aby vykonala všetky potrebné úkony a podala návrh na výmaz spoločnosti z Registra partnerov verejného sektora.“ Napokon sa tak stalo 13. augusta.
Nová riaditeľka z reality show sľubuje zmeny
V mladosti zahviezdila v reality show Vyvolení, kde sa prezentovala aj obnaženými zábermi. Šťastie tiež skúšala v maďarskej súťaži Aktmodell. Dnes to považuje za uzavretú kapitolu a sľubuje systémovú modernizáciu úradu, digitalizáciu jeho procesov aj presnú centrálnu evidenciu, ktorá tam chýba aj podľa zistení NKÚ.
“Najväčšiu systémovú medzeru vidím v nedostatočnom prepojení medzi zaistením majetku a jeho následnou správou. Úrad o zaistení majetku nerozhoduje, ale preberá ho do správy na základe rozhodnutia súdu alebo prokurátora. Za nevyhnutnú preto považujem skoršiu koordináciu príslušných orgánov s úradom a dôslednejšie posudzovanie hodnoty majetku vo vzťahu k predpokladaným nákladom na jeho správu,” vysvetľuje Nagyová a dodáva, že potrebné sú aj legislatívne zmeny, ktoré by úradníkom umožnili pružnejšie nakladanie práve s majetkom.
Ten rýchlo stráca hodnotu alebo na svoju úschovu a údržbu vyžaduje veľa peňazí: ,,Súčasná právna úprava síce predaj takéhoto majetku umožňuje, v praxi však vyvoláva viaceré právne a procesné otázky, najmä pri predaji bez súhlasu dotknutej osoby, určovaní najnižšej predajnej ceny a posudzovaní primeranosti zásahu do vlastníckeho práva.”
Podľa bývalého viceprezidenta Branka Kissa sa takto dá nazerať práve na vozidlá: ,,Auto po zaistení nestráca hodnotu iba tým, že je predmetom trestného konania, ale aj samotným státím. Vznikajú náklady na jeho uskladnenie, poistenie a údržbu a zároveň prirodzene klesá jeho trhová hodnota.”
Skladník bez reálnych právomocí
Kiss ďalej vysvetľuje, že samotná myšlienka vzniku úradu bola dobrá, no policajti v realite narážali na jeho nedostatočnú pružnosť: ,,Opakovane sme sa stretávali so situáciami, keď úrad nemal dostatočné kapacity, personál alebo technické vybavenie na okamžité prevzatie zaisteného majetku. Problémom bola napríklad aj technika potrebná na naloženie, prevoz alebo vyloženie zaistených vecí a ich následné uskladnenie.”
Prokurátor Ondrej Repa má podobný názor a viaznucu spoluprácu ilustruje na prípade zaistených kamiónov, ktoré prevážali zdravotnícke rukavice: ,,Mali sme s tým veľké problémy, nevedeli sme to ani personálne ani kapacitne pokryť. Bola tam doťahovačka trvajúca pol roka, kde sa úrad zdráhal ten tovar prebrať.” Pripomína, že úrad vznikol na zelenej lúke a jeho zamestnanci sa museli za chodu naučiť, ako so zaisteným majetkom nakladať.
Skúsenosti so zaisťovaním majetku má cez svojich klientov aj advokát Igor Ribár z Trnavy. Zákon podľa neho z úradu urobil len skladníka, nie skutočného správcu. Poukazuje na to, že kým k zaisteniu majetku dochádza pomerne rýchlo, jeho speňaženie cez konkurzy a dražby trvá roky.
Predaj sa navyše len málokedy udeje za trhovú cenu: ,,Často sme sa stretávali s tým, že predaný majetok išiel pod cenu. Štátu sa vyplatila konkrétna suma a osoba, čo majetok vydražila, ho následne predávala zo ziskom. Nie je to primárne o ľuďoch na úrade, je to o tom, ako je úrad postavený a nadväzuje na to problém dražieb.”
Autá sa menia na šrot
Podľa výročnej správy Úradu pre správu zaisteného majetku mali ku koncu vlaňajška k dispozícii 46 zaistených osobných áut, 3 prívesy a jedno poľnohospodárske vozidlo. Na problém s ich speňažením už pred časom upozornil aj Najvyšší kontrolný úrad.
Vyjadril obavy, že náklady na uskladnenie a servisovanie áut môžu presiahnuť výnosy z predaja. Predseda NKÚ Ľubomír Andrassy vtedy dával za príklad susedné Česko:
“Včasným predajom by sa dosiahol vyšší výnos a bezpochyby by sa vďaka tomuto kroku znížili náklady na správu zaisteného majetku. Slovenská legislatíva však kladie dôraz na osobitný význam majetku pre dotknutú osobu. V Českej republike v prípade zaisteného majetku, ako je motorové vozidlo a elektrozariadenie, nie je potrebný súhlas obvineného k ich predaju.“
Bývalý policajný viceprezident Kiss dodáva, že obdobne to majú aj v Taliansku, kde pomerne rýchlo preverujú, či sú splnené podmienky na predaj zaistených vecí: “Následne zostávali zaistené finančné prostriedky, napríklad na účte, a podľa výsledku konania sa buď vrátili pôvodnému vlastníkovi, alebo pripadli štátu.”
Štát na zločincoch nevie zarobiť
Úrad ku koncu vlaňajška spravoval majetok z 267 prípadov. Za posledné 4 roky to bol zatiaľ najnižší počet. Jeho celkovú hodnotu riaditeľka vyčísliť nevedela, oceňovanie by bolo podľa nej finančne náročné. Od začiatku existencie sa mu podarilo z predaja zaistených vecí získať niečo cez 682 tisíc eur.
Otázkou ostáva, ako dlho bude tento úrad ešte potrebný, keďže po rozhodnutí ústavného súdu a následných úpravách trestných kódexov súdy takmer upustili od ukladania trestu prepadnutia majetku. Štatistiky z roku 2025 zatiaľ na stránke ministerstva spravodlivosti dostupné nie sú, podľa údajov z roku 2024 to bolo len v deviatich prípadoch. Trest prepadnutia veci padol v 1100 prípadoch. Sú medzi nimi napríklad autá, v ktorých díleri prevážali drogy.
Advokát Igor Ribár vysvetľuje, že napriek zmenám v trestnej politike úrad takpovediac mať musíme. Vyplýva to z nášho členstva v Európskej únii a príslušnej smernice, ktorá vyžaduje zabezpečiť účinnú správu zaisteného a skonfiškovaného majetku: ,,Zaisťuje sa ďalej, teda niekto ten majetok spravovať musí. Menej práce môže byť na konci reťazca, pri prepadnutí, nie na jeho začiatku,” dodáva advokát.
Samotná problematika zadržania, úschovy, prepadnutia a následného speňaženia majetku páchateľov je veľmi zložitá. Do reťazca je zapojených viacero inštitúcií, Úrad pre zaistenie majetku je len jedným z ohniviek. Veľké právomoci má aj finančná správa. Po právoplatnom rozsudku zas prechádzajú prepadnuté veci, autá, cennosti či nehnuteľnosti pod okresné úrady v sídle krajov. Konkurzy má na starosti okresný súd v Žiline.
Ľubomír Daňko z Nadácie Zastavme korupciu, ktorý v minulosti stál na čele elitného policajného útvaru NAKA upozorňuje, že štát nemá efektívne páky ani na pôvodných majiteľov, ktorí vedia zákon obísť a k prepadnutému majetku sa dostávajú cez fiktívne právne úkony: ,,Stretli sme sa s prípadmi, kde páchateľ, ktorému súd právoplatne uložil trest prepadnutia majetku v rámci následného konkurzu tento majetok dostal späť. Podarilo sa mu to pomocou fiktívnych veriteľov, ktorých v skutočnosti ovládal. Ani na toto legislatíva nie je prispôsobená,” uzatvára.
Návrhy Nadácie Zastavme korupciu na zefektívnenie Úradu pre správu zaisteného majetku:
- upraviť legislativu tak, aby sa pojmy v Trestnom poriadku zhodovali s pojmami v zákone o zaistení majetku, aby nevznikali aplikačné problémy
- úrad by mal zaistený majetok prebrať od orgánov činných v trestnom konaní priamo na mieste zaistenia, čím by sa ušetrili duplicitné náklady na prepravu a skladovanie
- úrad by mal mať väčšie kompetencie pri predaji zaisteného majetku, najmä ak náklady na jeho správu a údržbu presahujú hodnotu zaisteného majetku
- zvážiť vytvorenie jedného centrálneho úradu v SR, ktorý by mal na starosti správu celého majetku od jeho zaistenia až po prepadnutie v prospech štátu, čím by sa odobrali kompetencie okresným úradom a prax by sa zjednotila a sprehľadnila.
- zvážiť, či by úrad nemal mať aj kompetenciu pri správe majetku, ktorý podlieha medzinárodným sankciám, v SR je táto kompetencie veľmi roztrieštená medzi viaceré inštitúcie
20. 08. 2026
