Schránkové firmy späté s SDKÚ-DS

Vďaka Aliancii Fair-play bolo už v roku 2004 známe, s čím má SDKÚ-DS ako vládna strana veľký problém: jej dlh vo výške 22 miliónov korún prevzala spoločnosť Soul, s.r.o., ktorá nielenže nevykazovala žiadnu činnosť, ale od svojho vzniku iba zvyšovala hospodársku stratu. Napriek tomu firma Soul dostala úver od zahraničnej banky v takej výške, ktorý jej dovolil nielen prevziať dlh SDKÚ, ale ešte zaplatiť tejto strane za jej budovu viac než 27 miliónov korún.

Nemáme kauzu, nemáme problém

Ešte v čase, keď SDKÚ bola vládnou stranou, Aliancia Fair-play sa pýtala, kto vlastne požičal Soulu (jeho konateľkou bola Sidónia Bartová) toľké peniaze a opakovane vyzývala SDKÚ, aby túto operáciu vysvetlila, lebo „pre občanov je veľmi dôležité vedieť, že strana rieši svoje finančné problémy štandardne“[1]. Odpovede SDKÚ boli veľmi podráždené. Sekretár strany Ivan Harman vyhlásil, že „vytváranie nezmyselných konštrukcií môže byť len dielom krachujúcej aliancie, ktorej zrejme vyschli granty, a preto sa snaží takýmto spôsobom na seba upozorňovať“[1]. Predseda strany Mikuláš Dzurinda k vyjadreniu hovorcu Martina Maťka („Čo nám zákon ukladá zverejniť, bolo, je a bude každoročne zverejňované vo výročných finančných správach“[1]), pridal ešte svoju vlastnú, typicky dzurindovskú floskulu: „Nemáme kauzu, nemáme problém... Vyrábate umelo fámy, stále viac sa strápňujete...“[1] Ivan Mikloš, podpredseda SDKÚ, v médiách vyhlasoval, že si strana uvedomuje riziko „politických nákladov“ toho, že verejnosti nie je ochotná poskytnúť požadované vysvetlenie, ale že toto riziko berie na seba.

Vytváranie nezmyselných konštrukcií môže byť len dielom krachujúcej aliancie, ktorej zrejme vyschli granty, a preto sa snaží takýmto spôsobom na seba upozorňovať,
Ivan Harman, bývalý sekretár SDKÚ-DS

Kým bola SDKÚ pri moci, všetky nepríjemné otázky odbíjala tvrdením, že postupuje presne podľa zákona a preto žiadna kauza podozrivého financovania strany neexistuje. Keď sa k moci a jej možnostiam v roku 2006 dostala strana Smer - SD, odbíjanie čoraz nepríjemnejších otázok už také jednoduché nebolo.

Robert Fico v januári 2010 predložil novinárom rámcovú zmluvu o lombardnom úvere, ktorú podpísala konateľka firmy Soul Sidónia Bartová so švajčiarskou bankou Credit Suisse na sumu 800 tisíc eur. A položil otázku, ktorú dlhé roky kládli aj médiá a mimovládne organizácie – kto dal stratovej firme napojenej na SDKÚ takýto vysoký úver? Robert Fico na ňu poznal aj odpoveď: Credit Swisse poskytla spoločnosti, ktorá nič nevlastnila a bola zadlžená, lombardný úver, lebo sa za Soul zaručila pre banku dôveryhodná osoba. Premiér spomenul aj jej meno – bola to Irene Spoerry, konateľka viacerých schránkových firiem.

Pol milióna eur schránkovej firme

Na konci roku 2004, krátko potom, keď SDKÚ dostalo peniaze od spoločnosti Soul, poslala strana zo svojho účtu viac než 516-tisíc eur schránkovej firme Allied Wings Ltd. Predseda vlády Robert Fico novinárom ozrejmil, že väzby medzi SDKÚ a spoločnosťou Allied Wings majú dlhú tradíciu, lebo práve táto schránková firma poskytla strane úver v jej úplných začiatkoch. Robert Fico v januári 2010 vyhlásil:„Firma Allied Wings vznikla 13. januára 2000, len niekoľko mesiacov predtým, ako poskytla SDKÚ úver vo výške niekoľko stotisíc eur. Myslím, že to bol pán Dzurinda, pán Mikloš a ďalší, ktorí povedali, že tento úver dostali v auguste roku 2000. Neexistujú na to žiadne doklady. Ak vznikla firma 13. januára 2000 a základné imanie tejto spoločnosti Allied Wings bolo iba 10 tisíc libier, čo dnes predstavuje sumu okolo 350 tisíc korún, tak potom môže byť z toho urobený jednoduchý záver. Nie je možné, aby poštová schránka v Londýne s riaditeľom na ostrove Svätý Krištof a Nevis poskytla úver SDKÚ v miliónových hodnotách bez toho, aby za ňou nebol účet predstaviteľa SDKÚ s čiernymi peniazmi. Jednoducho to nie je možné“.[2]

Schránková firma nielenže požičiavala SDKÚ peniaze na činnosť, ale bola aj v pozadí firmy Involve, s.r.o., ktorá vlastnila logo SDKÚ. Išlo o spoločnosť Destor Investment, Ltd., ďalšiu schránkovú firmu sídliacu v Londýne. Robert Fico si tlačovej konferencii v januári 2010 položil rečnícku otázku, kto je riaditeľom tejto spoločnosti, a sám na ňu aj odpovedal: „Riaditeľom tejto firmy je Damian James Calderbank s adresou na Al Muriekh Tower, Sheik Zayed Road v Dubaji, Spojené arabské emiráty. Čiže vlastníkom loga SDKÚ je ďalšia poštová schránka v Londýne a s riaditeľom niekde v Dubaji. Aby ste vedeli, spoločnosť Destor bola inak založená 15. 4. 2004. A keď sa pozriete do ich zakladacích listín, tak je ako cez kopirák pri porovnaní s našou známou firmou Allied Wings.“[2]

Obe spoločnosti – Allied Wings a Destor Investment mali spoločného zakladateľa, správcu i tajomnníka. Mali aj rovnakú adresu, lebo sídlili v tom istom dome, v tej istej kancelárii a mali aj spoločnú poštovú schránku. „Je tu naozaj vážne podozrenie, že SDKÚ si posiela peniaze na svoju činnosť zo zahraničných účtov pod kontrolou ľudí z SDKÚ, aby si financovala svoje aktivity...“, vyhlásil v januári 2010 Robert Fico.

Financovanie podlomilo predsedovi stoličku

Po jeho dvoch tlačových konferenciách médiá žiadali od predstaviteľov SDKÚ-DS dôveryhodné vysvetlenie, prečo bolo financovanie strany zabezpečné prostredníctvom zahraničných schránkových firiem s veľmi podozrivými prepojeniami. „Nedokážeme novinárom zodpovedať všetky otázky, ktoré nám kladú v súvislosti s našimi záväzkami. Mrzí nás to,[3]“ povedal vtedy predseda SDKÚ Mikuláš Dzurinda a žiadal o zhovievavosť, aby verejnosť neposudzovala situáciu z roku 2000 optikou z roku 2010. „Tak ako dospieva človek, tak môže dospievať aj politická kultúra a strana.“ [4] Pretože toto vysvetlenie nebolo presvedčivé, Mikuláš Dzurinda pod tlakom rezignoval - oznámil, že vo voľbách 2010 nebude volebným lídrom a odstúpil z kandidátky strany.

Mrzí nás to.
Mikuláš Dzurinda, bývalý predseda SDKÚ-DS

SDKÚ pred voľbami 2010 potom urobila zo schránkových firiem bod volebného programu: „Zabezpečíme, aby sa na verejnom obstarávaní a iných zmluvných vzťahoch so štátom, ako aj s podnikmi, v ktorých má štát majetkovú účasť, a so samosprávami nemohli zúčastňovať firmy, ktorých vlastníci nie sú identifikovateľní. Už žiadna Interblue ani Ibertax nebude na občanoch Slovenska zarábať stovky miliónov eur.“[5] Strana si dala aj termín, dokedy sľub splní, ak sa stane vládnym subjektom: do sto dní. Sľub nielen nesplnila, ale jej najvyšší predstavitelia obhajovali prax, ktorá s ním bola v príkrom rozpore.

Po zistení, že spoluvlastníkom firmy Nitra Invest, ktorá profitovala z prenájmu budovy pre košických daniarov, je aj cyperská schránková firma TPE Holding, média pripomenuli predvolebný sľub strany, že schránkové firmy nepustí do obchodov so štátom. Spoločnosť Nitra Invest a jej podnikanie obhajovali dvaja najvplyvnejší predstavitelia strany – Mikuláš Dzurinda a Ivan Mikloš. Na prekvapenie sa k nim pridala aj premiérka Iveta Radičová, vtedy ešte členka SDKÚ. Na tlačovej konferencii novinárom pripomenula, že „Cyprus je členom Európskej únie“[5]. Čím chcela povedalať, že spolupráca so schránkovou firmou nikoho automaticky nediskvalifikuje. Nebola prvá a ani posledná, kto charakterizoval schránkové firmy ako problémové a diskvalifikujúce iba vtedy, keď boli previazané s politickými oponentmi.

Ak sa vám tento článok páči, činnosť Nadácie môžete podporiť TU.

Do newslettera sa prihláste TU.

Odkazy

[1] Marián Leško: SDKÚ aj Smer odpúšťajú. Sami sebe, SME 1.2.2010

[2] Robert Fico zverejnil ďalšie informácie umocňujúce podozrenia z prania špinavých peňazí v SDKÚ-DS, 27.10.2010

[3] SITA: Dzurinda pripustil, že nevie riadne vysvetliť starý dlh strany, Pravda 26.1.2010

[4] Monika Tódová: Dzurinda: Už sme za to zaplatili, SME 26.1.2010

[5] Mária Miháliková, Zuzana Petková: Radičová sa zastala kšeftu, SME 14.4.2011

Fotografia: TASR/autor