Kuciakova kauza Technopol sa vlečie, majitelia žalujú štát o milióny

V kauze vraždy novinára a jeho snúbenice padne v piatok rozsudok, Technopol a iné články mali byť motívom

Ani sedem rokov nestačilo, aby v kauze Technopol Servis úradovala spravodlivosť. Prípad otvoril zavraždený novinár Ján Kuciak, Technopol podľa neho podvodne získali ľudia okolo podnikateľa Mariána Kočnera. Vyšetrovanie podvodnej schémy dozoroval prokurátor Maroš Žilinka. Vraždu Kuciaka podľa obžaloby nariadil Kočner a rovnaký osud mal pripravovať aj pre Žilinku. Súd v piatok rozhodne o vine Kočnera za tieto skutky, jedným z ich motívov mohol byť aj Technopol. K ukradnutému majetku sa pôvodní majitelia stále nedostali, štát aj preto žalujú o milióny eur.

Príbeh Technopolu je ako predloha zlej telenovely. Začal sa v roku 2015 sporom podnikateľa Pavla Páveka, dlhoročného šéfa spoločnosti Technopol Servis a jeho bývalej manželky Denisy. Akurát, že zápletkou neboli len medziľudské vzťahy, ale najmä pochybné prevody majetkov, ktoré podrobne opísal Ján Kuciak.

O čo v Technopole išlo

Akciovku Technopol Servis dlhé roky vlastnili dve firmy z Delaware a Londýna (Investment Nominees a Tricorn). Pri rozdelení akciovej spoločnosti podpísali v roku 2011 akcionári dohodu, z ktorej vyplynulo, že Pávekovci si mohli akciové podiely od týchto firiem odkúpiť, k čomu ale podľa šéfa Technopolu nedošlo. Akcie boli vydané v listinnej podobe a boli uložené v trezore.

Páveková kvôli nezhodám s manželom podľa zavraždeného novinára, tieto akcie vybrala, doplnila tam svoje údaje a začala sa vydávať za majoritnú vlastníčku. Následne ich predala eseročke Arrow podnikateľa Jozefa Dučáka ml. Ten majetok spoločnosti vyviedol do ďalšej firmy VertiCom, ktorá vznikla len dva mesiace pred obchodnou operáciou.

Kuciakov pavúk mal hlavu Kočnera

Kuciak vtedy nakreslil pavúka, kde prepojil Kočnera s ľuďmi okolo Technopolu. Dučákov otec, ktorý sa po nezákonnom prevzatí ocitol v pozícii člena predstavenstva s právomocami konať za spoločnosť, figuroval spolu s Kočnerom v prípade pezinskej skládky.

A firmu VertiCom zase zakladal advokát Andrej Šabík, známy z ďalšej Kočnerovej kauzy – bytovky Glance House. Šabík tiež zastupoval Kočnera a jeho spoločnosť v kauze markizáckych zmeniek.

Kočner sa v tom čase od Technopolu dištancoval a prepojenia označil za „schizoidný nezmysel“. Po novinárovej vražde však Kočnera a jeho skupinu obvinili v Technopole z viacerých trestných činov: z krádeže akcií, porušovania povinností pri správe cudzieho majetku aj legalizácie príjmov z trestnej činnosti.

Dozorovým prokurátorom bol Maroš Žilinka. Stalo sa tak potom, čo sa v médiách objavili aj správy z Kočnerovej Threemy, kde sa okrem iného pochválil kamarátovi, že čo sa týka Technopolu, „som to celé zorganizoval.“ Technopol a iné Kuciakove texty boli podľa obžaloby dôvodom, pre ktorý si Kočner objednal vraždu Kuciaka a preto pre neho teraz žiada doživotie.

A čo Technopol?

Kým trestné konanie v kauze vraždy ide do finále, kauza Technopol Servis sa vlečie na súdoch a na polícii. Obvinenie Kočnera a ďalších ľudí sa za tri roky nepohlo. Dôvodom má byť chýbajúci definitívny znalecký posudok na majetok Technopolu, ktorý by umožnil stanoviť výšku škody a teda aj rozsah trestnej činnosti. Informácie Nadácie Zastavme korupciu nepriamo potvrdil Úrad špeciálnej prokuratúry.

“V predmetnej trestnej veci prebieha prípravné konanie. Jeho dĺžka je závislá od ukončenia znaleckého dokazovania a následnej analýze jeho výsledkov, bez čoho nie je možné vo veci v prípravnom konaní rozhodnúť. V súčasnosti boli znalcom predložené orgánom činným v trestnom konaní niektoré výsledky znaleckého skúmania a tieto sú analyzované,” konštatovala hovorkyňa Jana Tökölyová.

Súdnoznalecký posudok na hodnotu ukradnutého majetku spoločnosti objednali ešte v roku 2016 pôvodní vyšetrovatelia Štefan Jombik a Jaroslav Barochovský. Keď sa po vražde ukázalo, že mali blízko ku Kočnerovi, z polície odišli. Či nový vyšetrovateľ nimi určeného znalca menil, úrady nespresnili. Dlhoročný šéf Technopolu Pávek tvrdí, že nie. Faktom zostáva, že ani po siedmich rokov neboli výsledky znaleckej práce v stave, aby prokurátor podal obžalobu.

Zdĺhavé sú aj konania na civilných súdoch, na ktoré sa obrátili pôvodní majitelia, aby sa dostali naspäť k majetku. Bratislavský okresný súd V. až po siedmich rokoch rozhodol, že nehnuteľnosti v hodnote okolo 20 miliónov eur vyvedené do firmy Verticom patria späť do vlastníctva Technopolu. Advokát Šabík sa odvolal a spor tak skončil na krajskom súde. Konanie predĺžilo aj pochybenie okresného súdu, keď omylom vymeral súdny poplatok Pávekovi namiesto Šabíkovi a potom sa opravil.

Obe strany sa súdia už viac ako 5 rokov aj o vlastníctvo podniku a tiež o bytovku Colour House, ktorú prepísal Dučák ako štatutár Technopolu. Spory nie sú ukončené. Jediný právoplatný rozsudok je z okresného súdu, ktorý potvrdil aj krajský, že Pávek nemal nikdy byť vymazaný z orgánov spoločnosti.

Žaloba na štát za 42 miliónov eur

Dučák a Šabík na otázky cez verejne dostupné maily nereagovali. Páveková sa v minulosti pre Aktuality.sk nechcela vyjadriť. Podnikateľ Pávek hovorí, že osobne nepovažuje za najpodstatnejšiu zdĺhavosť policajného vyšetrovania, hoci aj tá je hanebná. „Najhoršie je, že kvôli kolosálnej liknavosti súdov žaloba o určenie nehnuteľnosti späť do vlastníctva spoločnosti Technopol servis nie je právoplatne rozhodnutá ani po skoro 7 rokoch,” konštatoval Pávek.

Je to podľa neho následok totálnej „lenivosti“ súdov. Podľa neho tie vytýčia prvé pojednávania po dvoch až troch rokoch a keď ho protistrana sabotuje, nekonajú dostatočne rázne. Okrem škody na majetku majú strany sporu aj náklady na právne služby. Technopol aj kvôli nefunkčnosti justície žaluje štát, doterajšiu škodu vyčíslil na 42 miliónov eur.

Potrestali jedinú sudkyňu

Jedinou potrestanou v kauze Technopol je zatiaľ sudkyňa bratislavského súdu Miriam Repáková, ktorá mala pôvodne rozhodovať v prospech Kočnerových ľudí na jeho príkaz. Repákovú usvedčila komunikácia v Threeme. Pôvodne ako sudkyňa zakázala akcionárom Technopolu nakladať s akciami a neskôr vydala takzvaný kontumačný rozsudok pre zmeškanie, hoci majitelia o žalobe ani nevedeli a v takýchto prípadoch zákon nedovoľuje kontumačný rozsudok vydať.

Vedomá si toho bola očividne aj Repáková, ktorá Kočnerovi o tom písala: „Ja sa len bojím stále, že to bolo rozsudkom pre zmeškanie a nemohlo to tak byť.“

Repáková na objasnení trestnej činnosti spolupracovala s políciou a za ohýbanie práva bola podmienečne odsúdená na dva roky s tým, že má štvorročný zákaz vykonávať funkciu sudkyne.

Sedemročná dĺžka civilných súdnych konaní je nezvyčajná aj na pomalé bratislavské súdy. Žalobca má v takomto prípade veľmi obmedzené možnosti. Na Ústavnom súde by pravdepodobne uznali jeho sťažnosť za extrémne prieťahy v konaní a priznal mu pár tisíc eur odškodného, avšak na urýchlenie vydania rozsudku to priamy vplyv nemá.

V prípade sťažnosti predsedovi súdu by tento mohol upozorniť sudcu na konanie bez zbytočných prieťahov. Prikázať mu rozhodnúť, však nemôže. Nadácia sa v tejto veci obráti na novú ministerku spravodlivosti a bude nás zaujímať, či v tomto prípade nepochybili sudcovia, alebo ich nadriadení, a tiež ako plánuje takéto prieťahy súdu ale aj obštrukcie strán v súdnych konaniach odstrániť.

Rovnako zarážajúci je pomalý postup v trestnom konaní, keď sa prípad nedostal najmä z dôvodu chýbajúceho znaleckého posudku od vyšetrovateľov ešte ani na súd. O to viac, aj predchádzajúci generálny prokurátor ešte v roku 2017 návrh Pávkovej podľa takzvaného § 363 odmietol a v rozhodnutí konštatoval, že jej obvinenie je dôvodné.

Aj v tomto prípade je Ministerstvo spravodlivosti tiež oprávnené preskúmať postupy znalcov, a aj ich prieťahy.