Miliónové granty z ministerstva práce získali mimovládky blízke Hlasu

Viac ako desať miliónov eur rozdelilo ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny pod vedením Erika Tomáša (Hlas-SD) v rámci eurofondovej výzvy SocInoLab zameranej na sociálne inovácie. Z desiatich podporených žiadateľov sú dve mimovládky kandidátov Hlasu z parlamentných volieb 2023. Ich projekty získali spolu takmer tri milióny eur.

Nebudú sa však realizovať všetky. Akonáhle sme sa začali o tému zaujímať, občianske združenie okresného predsedu Hlasu v Turčianskych Tepliciach Daniela Lichnera projekt zrušilo a peniaze vráti. Za bezmála 900-tisíc eur chcel spolu s ďalšími dvoma partnermi riešiť ekonomickú integráciu migrantov.

Ešte väčšiu sumu v tejto eurofondovej výzve získala ďalšia mimovládka plná predstaviteliek, ktoré kandidovali za Hlas alebo Smer vo voľbách, prípadne aktuálne pracujú na ministerstvách vnútra alebo priamo v rezorte práce. Občianske združenie Ženy pre Slovensko vedie ako štatutárka Ivana Antošová, ktorá kandidovala za Hlas v parlamentných voľbách 2023 a bola členkou tejto strany do októbra 2024. Hlasu dala pred voľbami aj finančný dar viac ako päťtisíc eur.

V mene konzorcia s ďalšími šiestimi partnermi podpísala Antošová s ministerstvom práce zmluvu na projekt zameraný na pracovné uplatnenie žien v hodnote viac ako dva milióny eur. Odmieta akýkoľvek konflikt záujmov a v projekte chce pokračovať. Ministerstvo práce trvá na tom, že výzvu posudzovali externí hodnotitelia a minister Erik Tomáš z Hlasu nemal žiadny vplyv na výber úspešných žiadateľov.

Problémom oboch úspešných neziskoviek blízkych Hlasu však nie je len stranícka príslušnosť. Vznikli len pár dní pred vyhlásením výzvy, nemajú zverejnené žiadne účtovné závierky, alebo výročné správy a neboli schopné uviesť žiadne projekty z oblasti sociálnych inovácií, ktoré by pod svojim menom v minulosti uskutočnili.

Predčasný koniec

Okresný predseda Hlasu v Turčianskych Tepliciach Daniel Lichner pracoval ešte pred tromi rokmi ako vodič dopravnej záchrannej služby. Odvtedy sa kariérne posunul a pôsobí ako technický riaditeľ kúpeľov v Turčianskych Tepliciach. „Mám v kompetencii technickú správu budov – od plynu cez elekrinu, všetko,“ uviedol v rozhovore pre Nadáciu.

V októbri 2024, len pár týždňov pred vyhlásením eurofondovej výzvy SocInoLab na ministerstve práce, si Lichner založil občianske združenie Inštitút rozvoja regiónu a spolu s ďalšími dvoma partnermi predložil projekt za 900-tisíc eur zameraný na sociálne inovácie. Uspel a len jeho združenie v rámci spoločného rozpočtu malo získať takmer 300-tisíc eur.

Projekt bol zameraný na sociálnu integráciu migrantov do pracovného procesu a spoločnosti. Podľa hodnotiteľa bolo cieľom „uskutočniť paradigmatický posun od reaktívnych a fragmentovaných riešení k vytvoreniu proaktívneho, komplexného a udržateľného inovačného ekosystému, ktorý bude systematicky zlepšovať integráciu osôb z tretích krajín.“

V telefonickom rozhovore Lichner priznal, že nič podobné pred tým nerobil. Jeho združenie má skúsenosti len s akciami ako Deň detí a Deň hasičov, na ktoré dostalo podporu v minulom roku od štátneho Tiposu 15-tisíc eur a od ministerstva financií 12-tisíc eur. „Ja chcem pomôcť ľuďom a veľmi im pomáham, či už robíme MDŽ, alebo pre deti akcie. Mali sme kapely, mali sme guláš… aj pohostenie pre starých ľudí,“ obhajuje svoje skúsenosti okresný predseda Hlasu.

Časť vzdelávacích aktivít v rámci eurofondového projektu sa malo odohrávať v priestoroch v Turčianskych Tepliciach, ktoré patria jeho synovi Radoslavovi Lichnerovi. Ide o priemyselný areál s veľkými halami, ale podľa Lichnera je tam aj zasadačka, ktorá môže slúžiť pre potreby projektu.

„Toto boli najlepšie priestory, ktoré som našiel. Ale mali by sme sa už presťahovať sem do kúpeľov, kde som si vzal do prenájmu malú miestnosť. Chcem to zmeniť presne z toho dôvodu, aby to nebol konflikt záujmov,“ dodáva Lichner.

Po našich otázkach je jasné, že sa už sťahovať nebude. Celý projekt sa rozhodol zrušiť. „Cítime, že môže dôjsť k snahe o zneužitie tejto témy na politické účely a preto v záujme ochrany dobrého mena mojej osobnosti a v záujme ochrany dobrého mena strany Hlas Vám oznamujeme, že ja ako zástupca konzorcia som sa rozhodol projekt nezrealizovať,“ uviedol Lichner v písomnom stanovisku.

Olivka a OLAF

Daniel Lichner nevedel v telefonickom rozhovore konkretizovať žiadnu aktivitu, ktorú mali v rámci projektu realizovať. Pri otázkach na jeho odbornosť v oblasti sociálnych inovácií sa odvolával na Zuzanu Štrbíkovú. Spolu so svojou spoločnosťou Olivka, s.r.o. bola druhým partnerom celého projektu a aj ona mala získať zo spoločného rozpočtu bezmála 300-tisíc eur.

Skúsenosti so sociálnou oblasťou a vzdelávaním Štrbíková ako osoba má. Pôsobila na ministerstve školstva  a bola aj národná koordinátorka pre celoživotné poradenstvo. Lenže s jej menom sa spája aj veľká kauza z roku 2018. V tom čase musela skončiť ako šéfka Národného ústavu celoživotného vzdelávania.

Dôvodom bol projekt e-learningových rekvalifikačných kurzov pre chovateľov oviec, cukrárov či pestovateľov zeleniny za 28 miliónov eur, ktorý štartoval v čase ministrovania Dušana Čaploviča zo Smeru a ktorý mala Štrbíková vo svojej kompetencii. Európsky úrad na boj proti podvodom (OLAF) preveroval v projekte viaceré pochybnosti a v 2017 polícia začala trestné stíhanie pre subvenčný podvod.

EÚ napokon projekt za 28 miliónov eur odmietla preplatiť. Podľa Štrbíkovej policajné vyšetrovanie žiadne pochybenia nepotvrdilo a preto „nepovažuje za korektné prenášať túto staršiu a uzavretú vec do hodnotenia aktuálneho projektu.“

Ani pohľad na aktuálne výsledky Štrbíkovej spoločnosti Olivka, s.r.o., na ktorú sa Daniel Lichner z Hlasu odvoláva, však nevytvára dojem úspechu. Podľa zverejnených účtovných závierok od r. 2017 nevykazovala žiadne príjmy a na jej webstránke sa nenachádza žiadny konkrétny ukončený projekt z oblasti sociálnych inovácií.

Zuzana Štrbíková uisťuje, že za rok 2025 už jej spoločnosť nejaké príjmy mala a dokonca sa registrovala ako platiteľ DPH. Chýbajúce ekonomické výsledky vraj nie sú dôvodom na spochybňovanie ich spoločného projektu. Dôležitá je vraj „odborná a realizačná spôsobilosť konzorcia ako celku, ktorú hodnotiaci proces v rámci výzvy preveril a akceptoval.“

Politické mimovládky

Vládna koalícia vrátane predstaviteľov Hlasu neustále útočí na mimovládny sektor. Koaliční politici vytvorili kategóriu „politické mimovládky,“ ktoré sú vraj prepojené na opozíciu a vysávajú verejné zdroje. Predstavitelia Smeru, Hlasu i SNS im vyčítajú, že údajne nemajú transparentné financovanie a z tohto dôvodu prijali ruský zákon o mimovládkach, ktorý Ústavný súd označil za protiústavný.

Výzva SocInoLab odhalila hneď dve občianske združenia, ktorých štatutári priamo kandidovali za Hlas a preukazujú absolútne nulovú transparentnosť financovania. Nemajú zverejnené žiadne výročné správy o svojej činnosti, ani účtovné závierky a z verejných zdrojov získavajú od svojich straníckych kolegov mnohotisícové granty.

Takým združením je aj OZ Ženy pre Slovensko. V rámci výzvy SocInoLab ministerstva práce pod vedením Erika Tomáša získalo so svojimi partnermi v rámci konzorcia suverénne najvyššiu podporu vo výške viac ako ako dva milióny eur.

Ide o projekt Innovate Femina, ktorý má posilniť postavenie žien v spoločnosti prostredníctvom sociálnych inovácií a vzdelávania. Chcú vytvárať akcelerátory podnikania pre ženy, online vzdelávacie a mentoringové programy. OZ Ženy pre Slovensko je hlavným žiadateľom dvojmiliónového projektu a získa na svoje aktivity počas troch rokov bezmála 300-tisíc eur. Zvyšný rozpočet si rozdelia jeho partneri v konzorciu, medzi ktorých patria aj Komora opatrovateliek Slovenska, či Slovenská zdravotnícka univerzita v Bratislave.

OZ Ženy pre Slovensko sa premenovalo a začalo aktuálnu činnosť len pár dní pred vyhlásením výzvy, teda v novembri 2024. Prezentuje sa členkami svojho tímu, ktoré všetky, až na jednu výnimku, majú prepojenie na vládne strany, alebo ministerstvá a inštitúcie.

Okrem štatutárky Ivany Antošovej kandidovala za Hlas v komunálnych a župných voľbách v Bratislave aj Monika Solárová. Svetlana Pavlovičová je aktuálne mestskou poslankyňou za Smer v Prešove a Ficovu stranu zastupovala aj v parlamente v rokoch 2012 – 2016.

Pavlovičová je zároveň priamo zamestnaná na ministerstve práce a sociálnych vecí. Pracuje ako konzultantka regionálneho centra sociálnej ekonomiky v Prešove. Aj jej ďalšia kolegyňa z OZ Ženy pre Slovensko pracuje pre vládu – Silvia Klimentová pôsobí podľa svojho profilu na LinkedIn na oddelení komunikácie ministerstva vnútra.

Ministerstvo práce v tom nevidí problém. Konflikt záujmov by vraj nastal až vtedy, keby politicky aktívna osoba alebo ich zamestnankyňa mala priamy vplyv na rozhodovanie o projektoch v eurofondovej výzve. „Politická príslušnosť alebo kandidatúra vo voľbách v minulosti nezbavuje občana práva angažovať sa v neziskovom sektore,“ dodáva rezort práce.

Zoznam expertiek tejto mimovládky dopĺňa Silvia Repčoková, ktorá nedávno nastúpila do verejnoprávnej STVR ako šéfka ľudských zdrojov. Na webe OZ Ženy pre Slovensko sa prezentuje tou istou fotkou, ktorá pôsobí ako silne upravená AI. Jej manželom je Adrián Repčok, moderátor proruského konšpiračného rádia InfoVojna, kam si pravidelne pozýva na nekritickú diskusiu zástupcov vládnych strán.

Začiatok dobrý, koniec zlý

Samotnú výzvu SocInoLab pripravovalo ministerstvo v spolupráci s Poradným výborom pre sociálne inovácie, kde majú svojich zástupcov aj rešpektované organizácie neziskového sektora ako Nadácia DEDO alebo Nadácia Pontis. Martina Kolesárová z Pontisu tvrdí, že výzva bola nastavená ako premyslená a férová a keďže sa do jej príprav zapájali aj experti z rôznych sektorov, mohla by fungovať ako dobrá prax aj pre iné ministerstvá.

Lenže finálna fáza vyhodnotenia žiadostí a úspech združení bez relevantných skúseností vrhá na celú výzvu tieň. „Cieľom bolo podporiť tie subjekty, ktoré sa v prostredí sociálnych inovácií pohybujú a nie združenia, ktoré o tom počuli prvýkrát až z danej výzvy,“ hovorí Kolesárová. Dodáva, že zámerom bolo, aby mali úspešní žiadatelia nespochybniteľnú profesionálnu skúsenosť v oblasti rozvoja ekosystému sociálnych inovácií.

Pontis sa sociálnym inováciám venuje dlhodobo a má za sebou množstvo projektov. Prihlásil sa aj do výzvy SocInoLab, ale neuspel pre administratívnu chybu, čo nepopiera.

Otázne skúsenosti

Nadácia Zastavme korupciu vníma ako najzásadnejší problém úspech žiadateľov, ktorí okrem politickej príslušnosti k strane Hlas nevedia preukázať žiadne aktivity a dokončené projekty z danej oblasti.

V samotnej výzve na predkladanie projektových zámerov sa pritom uvádza, že „predkladateľ a jeho partneri musia disponovať odbornou, finančnou a prevádzkovou kapacitou zodpovedajúcou tematickému zameraniu projektu…, čo majú preukázať formou výročných správ, výstupov a výsledkov už zrealizovaných projektov, odkazmi na webové stránky ukončených projektov a inými dôveryhodnými zdrojmi.“

Lenže OZ Ženy pre Slovensko ani Inštitút rozvoja regiónu dokázali od svojho vzniku na jeseň 2024 uskutočniť iba menšie akcie, ktoré nijako nesúvisia so sociálnymi inováciami. Príkladom sú lokálne podujatia pre deti či seniorov v réžii Inštitútu rozvoja regiónu. V rovnakej kategórii je projekt o úlohe žien počas II. svetovej vojny, na ktorý OZ Ženy pre Slovensko získalo minulý rok grant 10-tisíc eur od ministerstva obrany.

Dotknuté mimovládky sa pri otázkach na ich skúsenosti odvolávajú na skúsenosti ich partnerov, prípadne členov, ktoré nadobudli v minulosti. „Členovia konzorcia majú mnohoročné skúsenosti s riadením projektov z národných aj nadnárodných zdrojov, mnohí majú dlhoročné skúsenosti a prax s implementáciou sociálnych inovácii,“ uviedla Ivana Antošová bez konkrétnych detailov.

Aj minister práce Erik Tomáš so svojim tímom tento model obhajovali počas stretnutia s predstaviteľmi Nadácie Zastavme korupciu. „Odborná spôsobilosť sa posudzovala za konzorcium ako celok, a takto ju aj hodnotili externí odborní hodnotitelia,“ uviedol rezort aj v písomnom stanovisku.

Pochybnosti však pretrvávajú. Pri hodnotení dnes už zrušeného projektu okresného predsedu Hlasu Daniela Lichnera za 900-tisíc eur aj hodnotiteľ v rámci svojho komentára uviedol, že „žiadateľ nepreukázal žiadne skúsenosti s realizáciou hlavných aktivít“ a žiadne skúsenosti nenašiel ani pri ďalších dvoch partneroch jeho konzorcia. Napriek tomu mu udelil za túto oblasť tri body a projekt dostal zelenú.

Ministerstvo tvrdí, že hodnotitelia boli vyberaní náhodným výberom a projekty im systém prideľoval elektronicky. „Minister ani nemal možnosť nepodpísať zmluvu na víťazný projekt,“ bráni sa Erik Tomáš. Nadácia Zastavme korupciu podáva podnet na Najvyšší kontrolný úrad a Európsky úrad na boj proti podvodom, aby celú výzvu preverili.