Mýtny tender

V jednom z najväčších tendrov, aké Slovenská republika zrealizovala, čiže v tendri na dodávku elektronického výberu diaľničného mýta, súťažili štyri firmy. Výberová komisia Národnej diaľničnej spoločnosti (NDS) v apríli 2008 tri spoločnosti zo súťaže vyradila a víťazom sa stalo konzorcium francúzskej firmy Sanef (SanToll) a cyperskej spoločnosti Ibertax. Cena, ktorú za to daňovníci budú musieť zaplatiť, je 852 miliónov eur – o 221 miliónov viac, ako by stál najlacnejší systém v súťaži.

V máji 2008 vyšlo najavo, že Ibertax založili dve „cyperské“ firmy – Narenamo Limited a Havond Limited. Podľa dokumentu cyperského súdu z roku 2007 v nich okrem Angely Kiriakidou figurovali aj štyri zamestnankyne skupiny J&T: Lýdia Hrivnáková, Jana Čupajová, Linda Gallová a Silvia Krcheňová. Predstaviteľ J&T toto zistenie komentoval slovami, že v čase, keď sa Ibertax zapojil do tendra, už vo firmách Narenamo a Havond neboli, a že tam dovtedy „iba vykonávali úkony na základe pokynu klienta“.Obe firmy (Narenamo i Hamond) vznikli iba štyri dni po tom, ako bolo zverejnené predbežné oznámenie o vypísaní mýtneho tendra.

Výhrady Európskej komisie

Európska komisia na vývoj v mýtnom tendri reagovala veľmi rýchlo. Už v lete 2008 poslala do Bratislavy list, v ktorom upozornila na nezrovnalosti v tendri. Po takomto kroku by minister dopravy, ktorým bol vtedy Ľubomír Vážny, i premiér Robert Fico – konajúci v dobrej viere – určite zmenili prístup. Lenže R. Fico, ktorý reagoval na signály z Bruselu, ak išlo o rezorty jeho vtedajších koaličných partnerov, ich v mýtnom tendri ignoroval.

V decembri 2008, keď vládna zostava v skrátenom konaní pretlačila novelu, ktorou neúspešným uchádzačom znemožnila účinne sa brániť, poslala Európska komisia druhý list. Obsiahlejší a naliehavejší. Poukázala na „netransparentný a diskriminačný postup“, na zvýhodňovanie víťaza, a požiadala o konkrétne podklady „vzhľadom na podozrenie z diskriminácie ostatných účastníkov tendra“.[2] Takéto upozornenie by zodpovedná a vo verejnom záujme konajúca vládna zostava nemohla ignorovať – lenže minister Ľ. Vážny dovolil, aby sa „dielo“ dokonalo. V januári 2009 podpísala NDS zmluvu o dodávke elektronického mýtneho systému so spoločnosťou SkyToll, ktorú vytvorili SanToll s Ibertaxom.

Neoprávneným vylúčením určitých záujemcov a rozsiahlymi zmenami zmluvy po jej podpise Národná diaľničná spoločnosť porušila podľa Európskej komisie zásadu nediskriminácie ustanovenú v práve EÚ.

Európska komisia

Európska komisia v marci 2009 dospela k záveru, že Slovensko v tomto tendri porušilo záväzné pravidlá: „Neoprávneným vylúčením určitých záujemcov a rozsiahlymi zmenami zmluvy po jej podpise Národná diaľničná spoločnosť porušila podľa Európskej komisie zásadu nediskriminácie ustanovenú v práve EÚ.“[2]

Angažovaný premiér

V júni 2008 na otázku, či je spokojný, ako sa tender vyvíja, predseda vlády R. Fico odpovedal: „Dnes je celý problém elektronického mýta na Úrade pre verejné obstarávanie. Úrad pre verejné obstarávanie je absolútne pod kontrolou Strany maďarskej koalície – šéfom ÚVO je vysoký politický predstaviteľ tejto opozičnej strany, takže už lepšiu kontrolu nemôžeme mať. Nech preveria všetko, čo treba preveriť, aby neboli pochybnosti.“ Záver, že „tento tender bol v poriadku“, robil úrad pod vedením Bélu Angyala opakovane – problém bol v tom, že Európsku komisiu tento záver vôbec nepresvedčil, kým Ľ. Vážneho a R. Fica až priveľmi.[2]

V júli 2008 na otázku, či nemá pochybnosti o mýtnom tendri, premiér odpovedal aj protiotázkou: „Veď čo ja mám s nejakým tendrom? Ja akurát viem, že to potrebujeme.“[3] No „vedel“ dosť na to, aby novinárov požiadal, nech nešíria nezmysly, že štát zaplatí za elektronické mýto o sedem miliárd korún viac, ako musí. Premiér celkom vážne vyhlásil: „Slovenská republika neplatí nič. To je tender, kde ten, kto vyhrá, musí zainvestovať, a potom na základe zmluvných podmienok (…) sa mu budú tie peniaze postupne vracať aj s nejakým ziskom, veď bez zisku by to nikto nerobil.“[3] Ako keby to, že sa 221 miliónov eur bude splácať postupne, menilo niečo na fakte, že ich daňovníci zaplatia navyše.

Slovenská republika neplatí nič. To je tender, kde ten, kto vyhrá, musí zainvestovať, a potom na základe zmluvných podmienok (…) sa mu budú tie peniaze postupne vracať aj s nejakým ziskom, veď bez zisku by to nikto nerobil.
Robert Fico, predseda vlády SR
Keď išlo o firmy, s ktorými strana Smer-SD nemala nič spoločné, jej politici verejnosti vysvetľovali, aký je pravý účel schránkových spoločností – že majú skryť reálnych vlastníkov pred očami verejnosti. Keď išlo o „cyperský“ Ibertax, nikdy to nepovedali. Minister Ľ. Vážny vyhlasoval, že „aj keby mala firma za sídlo vajcovú škrupinku“[1], nedá sa s tým nič robiť a premiér dodával, že „štát v súčasnosti nemá právo skúmať, kto stojí za spoločnosťami prihlásenými do tendrov“.[4]

Pritom rozdiel medzi spoločnosťou, akou bola napríklad Allied Wings, cez ktorú bola financovaná SDKÚ-DS a o ktorej si R. Fico ako premiér zistil všetko, a spoločnosťou Ibertax, o ktorej vraj minister Ľ. Vážny nevedel vôbec nič, nie je žiadny. Obe boli schránky. Prvá pre ľudí SDKÚ-DS, druhá pre záujmovú skupinu blízku Ficovej vláde.

Vybraná výberová komisia

Vo výberovej komisii NDS, ktorá vybrala najdrahšiu ponuku, boli ľudia, ktorí sú nominantmi Smeru a mali spoločnú minulosť so známymi veľkopodnikateľmi. Šéfom komisie bol štátny tajomník Milan Mojš, dlhoročný spolupracovník Milana Fiľa. „Je pravda, že som pracoval pre pána Fiľa. Každý niekde pracuje, nevidím v tom problém,“[5] takto sa obhajoval Fiľov spolupracovník. V komisii bol aj Rastislav Noskovič, dlho a dobre spolupracujúci s Vladimírom Poórom. O ďalších členoch záujmovej skupiny sa dá usudzovať podľa toho, ako sa zmenila vlastnícka štruktúra spoločnosti SkyToll, keď dostala zmluvu o mýtnej zákazke.

Je pravda, že som pracoval pre pána Fiľa. Každý niekde pracuje, nevidím v tom problém.

Milan Mojš, šéf výberovej komisie NDS

Už v máji 2008 bolo známe, že Ibertax založili dve „cyperské“ firmy, ktorých konateľkami boli zamestnankyne J&T. Hovorca spoločnosti vtedy vyhlásil, že firma J&T„nestojí za spoločnosťou Ibertax“ a komunikačná poradkyňa spoločnosti SanToll dodala, že „Ibertax je účelovo vytvorená spoločnosť pod plnou kontrolou Sanefu“.[2] Lenže po dvoch rokoch vysvitlo, že francúzska spoločnosť Sanef, ktorá mala mať Ibertax „pod plnou kontrolou“ a disponovala 50 percentami akcií SkyTollu, v lukratívnom biznise z neznámych dôvodov stratila pozíciu. Stal sa z nej menšinový, desaťpercentný vlastník. K rovnakému podielu sa priznala aj spoločnosť J&T, hoci – podľa jej recyklovaných vyhlásení – s celou záležitosťou nemala nič spoločné.

Osemdesiat percent akcií zostalo skrytých, lebo ich majiteľom bola spoločnosť Rehlingen registrovaná v Českej republike. Kto v nej má hlavné slovo, sa ukázalo vtedy, keď rezort dopravy pod vedením ministra Jána Figeľa na jar 2011 rokoval o zmenách v mýtnej zmluve. Okrem predstaviteľa J&T Ivana Jakaboviča prišiel na rokovanie aj podnikateľ Milan Fiľo. Na otázku, ako hodnotí fakt, že rokovať prišiel práve on, vtedajšia predsedníčka vlády Iveta Radičová odpovedala: „Keďže je jedným z tých, ktorí mýto realizovali, tak pochopiteľne, že chodí vyjednávať.“[6] Premiérka Iveta Radičová zjavne mala vedomosť o tom, o čom premiér R. Fico údajne „nevedel“. Vo vzťahu k Ibertaxu je preto asi rovnako dôveryhodný ako Mikuláš Dzurinda vo vzťahu k Allied Wings.

Porovnanie s Nemeckom

Tendru a tomu, čo po ňom nasledovalo, sa venovala aj analytička Veronika Remišová, ktorá využila svoje skúsenosti z práce pre Európsku komisiu na zisťovanie faktov so silnou výpovednou hodnotou.

Ak by sme pri výbere dodávateľa dosiahli nemecké hodnoty, ušetrili by sme len za prvých sedem rokov viac než 500 miliónov eur.

Veronika Remišová, analytička

Porovnala, ako sa vyberá mýto v Nemecku a na Slovensku, lebo obe krajiny používajú obdobný systém kontroly pohybu vozidiel prostredníctvom GPS. A zistila, že kým na Slovensku si víťaz tendra a prevádzkovateľ systému SkyToll počas prvých siedmich rokoch prevádzky nechá viac než 60 percent vybraného mýta, v Nemecku je to len 15 percent: „Ak by sme pri výbere dodávateľa dosiahli nemecké hodnoty, ušetrili by sme len za prvých sedem rokov viac než 500 miliónov eur,“[7] skonštatovala Veronika Remišová. 1

Pokiaľ ide o vlastnícke pozadie SkyTollu, dospela k záveru, že konečnými beneficientmi sú dvaja 50-percentní akcionári. Jej skúmanie zainteresovaných firiem, vlastníckych zmien, záložných zmlúv a personálnych prepojení vyústilo do tvrdenia, že “mýto si naporciovali fifty-fifty dve finančné skupiny v pozadí“ [7], J&T a skupina okolo podnikateľa Milana Fiľa.

Do newslettera sa prihláste TU.

Odkazy

[1] Čas.sk: Miliardový tender: Ťahali tieto štyri slečny nitky v mýte?!, 04.02.2010

[2] Marián Leško: Tender na Vážneho spôsob, TREND 5.12.2012

[3] Úrad vlády Slovenskej republiky: Prepis audiozáznamu tlačovej konferencie po skončení výjazdového rokovania vlády SR v Topoľčanoch

[4] Čas.sk: Fico pripustil: Tendre pre konzorciá by sa mohli sprísniť, Čas.sk 17.2.2010

[5] Daniela Krajanová: Komisiu vedie štátny tajomník, SME 17.7.2008

[6] Daniela Krajanová: Podnikateľa Fiľa v mýte vysvetliť nevedia, SME 14.4.2011

[7] Veronika Remišová:Elektronické mýto a oligarchická demokracia za vlády Róberta Fica, Blog SME 5.12.2014