Martin Suchý, Xénia Makarová
Prehľad histórie káuz prezidentského kandidáta Petra Pellegriniho.
Nadácia Zastavme korupciu pred voľbami pripravila sériu textov o štyroch preferenčne najsilnejších kandidátoch. V profiloch zhrnula medializované kauzy, či morálne pochybenia z minulosti jednotlivých kandidátov.
S doterajším favoritom Petrom Pellegrinim sa spája viacero prešľapov či závažných káuz. Bol autorom protiústavného prílepku, ktorý umožňoval vyvlastňovať pozemky pod diaľnicami, na bratislavskom hrade dostaval garáže na archeologických náleziskách. Ako „digitálny líder“ bol zodpovedný za spackané projekty, no najvypuklejšia kauza, ktorej musel čeliť, je údajný úplatok 150-tisíc eur za pomoc pri presadení projektu e-kasy.
Predseda Hlasu-SD pôsobí v politike celý svoj produktívny život. Ako 27-ročný sa Peter Pelegrini (vtedy ešte len s jedným L) v roku 2002 stal asistentom poslanca Smeru-SD Ľubomíra Vážneho. Neskôr v roku 2006, keď Smer-SD prvýkrát zložil vládu s HZDS a SNS, sa sám stal poslancom. Ako poslanec pomáhal ministrom cez takzvané prílepky dostať do zákonov zmeny, ktoré vláda potrebovala presadiť bez riadneho pripomienkového konania.
Protiústavné vyvlastňovanie pozemkov aj ropovod cez Žitný ostrov
V roku 2008 vláda Roberta Fica prijímala novelu viacerých zákonov, ktorá mala urýchliť výstavbu diaľníc a splniť sľub o diaľničnom prepojení Bratislavy a Košíc do roku 2010. Ministrom dopravy bol v tom čase Ľubomír Vážny, ktorý využíval Pellegriniho „prílepky“ opakovane. Tentokrát Pellegrinimu prešiel pozmeňujúci návrh k „zákonu o jednorazových mimoriadnych opatreniach v príprave niektorých stavieb diaľnic a ciest pre motorové vozidlá”.
Tento prílepok rozšíril oblasti, kde mohol štát stavať diaľnice a rýchlostné cesty na cudzích pozemkoch bez toho, aby ich najskôr riadne vyvlastnil a vlastníkom za ne zaplatil. Na občanov, ktorí nechceli prísť o svoje pozemky, tak vytvorili tlak a mnohí sa ich napokon vzdali. Ústavný súd neskôr rozhodol, že zákon nebol v súlade s Ústavou a porušoval vlastnícke právo ako jedno zo základných občianskych práv.
V roku 2009 sa poslanec Pellegrini zviditeľnil návrhom zákona, ktorý by umožnil stavať ropovody aj cez chránené vodohospodárske územia. Cieľom bolo umožniť Rakúšanom prepojiť ropovod Družba so Schwechatom, čo by v tom čase Rakúsku umožnilo získať dodávky ropy z Ruska a diverzifikovať tak ich príjem. Toto prepojenie by však bolo najjednoduchše viesť práve cez Žitný ostrov, kde sú jedinečné zásoby pitnej vody. Pellegriniho návrh čelil takému silnému spoločenskému tlaku, že ho nakoniec stiahol.
“Pelle ďakuje”, poďakuje sa aj Výboh?
Po parlamentných voľbách v roku 2012 sa Pellegrini stal štátnym tajomníkom na ministerstve financií. Práve s pôsobením na tomto poste sa spája jeho najväčšia kauza. V rokoch 2013 až 2014 sa na finančnej správe riešil projekt virtuálnej registračnej pokladnice. Dodávať ju mala firma Michala Suchobu – Allexis. Potrebná však bola zmena zákona. Práve o tej rokoval František Imrecze ako vtedajší šéf finančnej správy so štátnym tajomníkom Petrom Pellegrinim. Ten si mal podľa Imreczeho za presadenie zmeny vypýtať províziu 150-tisíc eur, pričom ju mal v krabici od šampanského Cristal sprostredkovať Miroslav Výboh.
O skutku vypovedali na polícii František Imrecze aj Michal Suchoba, pričom si obaja zhodne pamätajú aj schôdzku s Miroslavom Výbohom v jeho kancelárii, kde im mal povedať, že záležitosť je vybavená a “Pelle ďakuje”. Pellegrini obvinenia odmieta. V prípade je ale obžalovaný Miroslav Výboh. Súd s ním by sa mal začať v marci. V prípade, že do platnosti vstúpi pozastavená novela trestného zákona, ktorú spolu s Ficom a Dankom pretlačil práve Peter Pellegrini, Výboh by sa mohol súdu vyhnúť.
Vyhrážky SISkou pre facebookové statusy
Pellegriniho politická kariéra nabrala raketový štart v roku 2014, keď potreboval v jednofarebnej vláde Smer obsadiť množstvo pozícií v štáte. V júli sa po demisii Dušana Čaploviča stal Pellegrini ministrom školstva, na pozícii však nepôsobil ani pol roka. Napriek tomu však viacerým podriadeným ostal v pamäti. Rozhovorili sa však až po rokoch pre Denník N.
Po nástupe na ministerstvo vymenil Pellegrini riaditeľa štátnej Iuventy. Nahradil ho Jánom Hrubým, funkcionárom Mladých sociálnych demokratov, teda mládežníckej organizácie Smeru. Iuventu so 100 zamestnancami a rozpočtom 5 miliónov eur mal viesť, hoci mal len bakalársky titul. Ako upozornil Denník N, ministerstvo v tom čase od manažérov v riadiacich funkciách štátnych organizácií štandardne vyžadovalo vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa, teda magistra či inžiniera, a päťročnú riadiacu prax.
Voči nominácii sa ozývali viacerí zamestnanci Iuventy, na stretnutí, kde malo ministerstvo zmeny vysvetliť, prišiel aj Pellegrini a podľa viacerých zamestnancov sa im mal vyhrážať, aby si dávali pozor, čo píšu na Facebook, lebo on ako minister spolupracuje so Slovenskou informačnou službou.
Drahý digitálny líder s pochybnými projektmi
Peter Pellegrini sa medzi rokmi 2013 a 2018 hrdil aj titulom digitálny líder. Slovensko na digitalizáciu štátnych služieb minulo viac ako miliardu eur. K elektronickým službám podobným napríklad tým v Estónsku sme však veľmi nepriblížili. Projekty opakovane čelili kritike, nebolo jasné čo sa za obrovské sumy vlastne kupuje a tiež bol často problém zistiť, koľko jednotlivé projekty vlastne stáli.
Za viacerými stáli firmy napojené na podnikateľa Jozefa Brhela, označovaného za oligarchu Smeru. Nadácia Zastavme korupciu už v roku 2016 upozornila na to, že Európska komisia nám odmietla preplatiť až 45 miliónov eur za dokopy 20 projektov. Poskladať sa na ne nakoniec museli slovenskí daňoví poplatníci.
Podobne skončili aj IT projekty z čias, kedy Pellegrini pôsobil ako premiér. Slovensko muselo vrátiť 48 miliónov eur naspäť do operačných programov, pričom na ich vyčerpanie na iné projekty už nemalo veľa času. Aj v tomto prípade išlo o projekty, na ktoré Nadácia Zastavme korupciu upozorňovala už skôr – v roku 2019. Získala ich totiž firma Alison Slovakia s nejasným pozadím.
Na hrade sľuboval galériu, nakoniec dostaval garáže
V lete 2014 si Pellegrini na zoznam funkcií pripísal post predsedu Národnej rady. Vystriedal tam Pavla Pašku, ktorý musel odísť po kauze predraženého piešťanského cétéčka. Pellegrini po ňom zdedil rozbehnutú rekonštrukciu Bratislavského hradu, súčasťou ktorej bola aj výstavba podzemnej garáže. Dodávateľom bola firma Váhostav patriaca Jurajovi Širokému označovanému za sponzora Smeru. Projekt narazil na zásadný odpor verejnosti, archeológov, vedcov, umelcov aj architektov. Pri výkopových prácach sa totiž odhalili pozostatky významných keltsko-rímskych stavieb.
Pellegrini najskôr naznačoval, že bude počúvať odborníkov. Zahraniční aj slovenskí odborníci však odporúčali projekt garáží zastaviť a na mieste postaviť radšej múzeum. Po mesiaci vo funkcii však Pellegrini oznámil, že stavbu garáží už nezastaví. „Celá rekonštrukcia areálu Bratislavského hradu je v súčasnosti v takom stave, že nie je možné a ekonomicky výhodné ju zastaviť,“ povedal.
Neskôr prišiel s vyhláseniami, že pre podzemnú stavbu nájdu iné využitie ako garáže. Spomínali sa spoločenské sály aj výstavné priestory pre Vysokú školu výtvarných umení. Kritici však tvrdili, že Pellegrini len naťahuje čas v prospech Váhostavu a stavby garáží. O niekoľko dní neskôr už aj samotný Pellegrini tému uzavrel s tým, že stavbu treba dokončiť čo najskôr a traumu ukončiť. Dnes na mieste stoja garáže.
Kauzy Pellegriniho neobchádzali ani neskôr, počas jeho premiérovania v rokoch 2018 až 2020. Štátne zákazky často sprevádzali podozrenia, že boli ušité na mieru rôznym vláde spriazneným firmám. Napríklad v prípade 12-miliónovej zákazky pre Bodorov Bonul.
Byt za státisícové úspory
Po politickej kríze v roku 2018, kedy sa Pellegrini stal premiérom po Robertovi Ficovi, sa pozornosť upriamila na jeho majetky. Médiá vtedy informovali, že kúpil byt za približne 410-tisíc eur v luxusnom bytovom dome na bratislavskom nábreží. Developerom projektu bola skupina J&T. Pellegrini sám uviedol, že hypotékou pokryl iba 165-tisíc. Zvyšok údajne zaplatil z úspor.
Pochybnosti vzbudzuje fakt, že približne v rovnakom čase Pellegrini loboval za developerské projekty firiem J&T a HB Reavis. Presadzoval, aby boli ich projekty zaradené medzi významné investície. Tie totiž nemusia platiť developerský poplatok mestu.
Pellegrini si pritom pár rokov dozadu kúpil aj chatu na Králikoch. V majetkových priznaniach dlhodobo uvádza len príjem z funkcie, v kolónke „iné“ príjmy má stále nulu.
Viaceré otázky vyvoláva aj analýza Pellegriniho majetkov, ktorú Nadácia Zastavme korupciu spracovala pred parlamentnými voľbami. Pellegrini na otázky Nadácie vtedy ani teraz neodpovedal.
Vstúpil do firmy, užíva len cudzie autá
Pellegrini opakovane odmietol vysvetliť aj to, ako sa dostal k prístupovému pozemku k jeho chate na Králikoch. Pôdu si totiž najskôr roky prenajímal od Slovenského pozemkového fondu, a to až do roku 2014. V apríli 2014 však fond náhle nájomnú zmluvu ukončil. Dôvodom bolo, že pozemok získala reštituentka z Banskej Bystrice, odkiaľ pochádza aj Pellegrini a jeho rodina.
Zmena vlastníka bola zapísaná a účinná až o pol roka neskôr, od novembra 2014. Odkedy je Pellegrini vlastníkom pozemku, ale z katastra kvôli úprave parciel jasné nie je. Na otázky, ako sa Pellegrini o novej vlastníčke dozvedel, či pozemok odkúpil za trhovú cenu a ani na otázky o prípadnom vplyve vtedajšej šéfky fondu Gabriely Matečnej, ktorú vtedy do funkcie nominoval Smer, šéf parlamentu nereagoval.
Nereagoval ani na otázky ohľadom podnikania svojej sestry, od ktorej si už dlhšie požičiava auto. Užívanie nového Volva, ktoré patrí jeho sestre, uviedol aj v poslednom majetkovom priznaní. Pellegrini sám auto nevlastní. Okrem Volva priznal aj užívanie staršieho Volskwagenu.
Pellegrini sa tiež za rok 2022 priznal k spoluvlastníctvu jednej firmy. Podľa opisu ide zrejme o rodinnú firmu Pellegriniovcov. Firma ale posledné roky odovzdáva prázdnu účtovnú závierku a nevykazuje žiadnu aktivitu. Čo si šéf parlamentu od vstupu do takého podnikania sľubuje, opäť neupresnil.
Majetky a podnikanie politikov aj ich najbližšej rodiny môžeme analyzovať vďaka spolupráci s portálmi FinStat.sk https://finstat.sk a Transparex.sk https://www.transparex.sk
14. 03. 2024
