Nástenkový tender
V kauze, ktorá je verejnosti známa ako nástenkový tender, policajný vyšetrovateľ navrhol v lete 2015 obžalovať päť osôb, a to pre trestné činy machinácie pri verejnom obstarávaní, porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku a zneužívania právomoci verejného činiteľa.
Dvom bývalým ministrom výstavby a regionálneho rozvoja v prvej vláde Roberta Fica (Mariánovi Janušekovi a Igorovi Štefanovovi) hrozia dlhoročné tresty, lebo policajní znalci odhadli škodu, ktorú svojím konaním spôsobili štátnej pokladnici, na vyše 12,7 milióna eur. Kauza môže slúžiť ako čítankový príklad straníckeho klientelizmu v prvej vláde Roberta Fica.
Zjavná machinácia
Škandál prepukol v novembri 2008, keď média prišli s informáciou, že v roku 2007 konzorcium firiem podivného zloženia veľmi pochybne vyhralo súťaž na dodanie informačných a poradenských služieb pri čerpaní eurofondov, ktorú vyhlásilo ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja. Onedlho boli známe relevantné fakty, z ktorých vyplynulo dôvodné podozrenie, že pri verejnom obstarávaní došlo k machinácii. Podľa vtedy platného Trestného zákona sa ho mal dopustiť ten, kto „dojedná niektorému súťažiteľovi… prednosť alebo výhodnejšie podmienky na úkor iných súťažiteľov“. [1] Od začiatku kauzy bolo evidentné, že zodpovední činitelia na ministerstve výstavby „súťaž“ zorganizovali tak, aby v nej uspel jediný súťažiteľ.
Aj vtedy platný zákon o verejnom obstarávaní stanovil, že verejný obstarávateľ uverejní výzvu na predkladanie ponúk „verejne prístupným spôsobom“.[2] Hoci ministerstvo výstavby malo možnosť osloviť potenciálnych súťažiteľov na svojej webovej stránke, postupovalo inak. Oznam o súťaži umiestnilo na chodbe na prvom poschodí ministerstva, kde sa mohli dostať len zamestnanci s magnetickou kartou. Návštevníkov tam púšťal vrátnik. Oznam na tabuli visel iba štyri pracovné dni. Zodpovední činitelia ministerstva zjavne vytvorili také podmienky, aby nemohlo vzniknúť súťažné prostredie, čím porušili nielen zákon o verejnom obstarávaní, ale dostali sa do kolízie aj s Trestným zákonom.
Všetky ďalšie fakty, ktoré postupne vychádzali najavo, iba potvrdzovali toto základné zistenie. Činitelia ministerstva napríklad zabezpečili, aby verejnosti nebola známa ani informácia o výsledku „súťaže“: na žiadosť ministerstva ju Vestník verejného obstarávania nepublikoval. Veľmi špecifický vzťah medzi obstarávateľom a „víťazom“ bol zrejmý aj z toho, že spolu podpísali iný typ zmluvy, než aký mali podpísať podľa výzvy na predkladanie ponúk. Stalo sa to pri zákazke, ktorej konečná celková hodnota predstavovala sumu 119 546 450 eur. Keď Najvyšší kontrolnú úrad (NKÚ) neskôr zmluvu preveril, tak zistil, že ministerstvo „zmluvne vytvorilo priestor na vznik výdavkov nad rámec, ktorý umožňujú súťažné podklady, pričom ich vznik ani výšku nemôže reálne ovplyvniť“.[3] Inými slovami, išlo o zmluvu, ktorou šéfovia ministerstva vybraným firmám podarovali eurofondovú bonanzu.
Firmy blízke Slotovi
Ministerstvo výstavby v roku 2008 veľmi vehementne obhajovali politici Slovenskej národnej strany (SNS), ktorí v rokoch 2006 až 2010 vytvorili vládnu koalíciu so Smerom –SD a s Ľudovou stranou – HZDS. Predseda SNS Ján Slota obhajoval nominantov strany na ministerstve, predovšetkým ministrov Mariána Janušeka a Igora Štefanova, s totálnym politickým nasadením. V decembri 2008, keď v parlamente zaznelo, že oznam o súťaži visel na korkovej nástenke za zamknutými dverami ministerstva, šéf SNS vyhlásil: „Prosím vás, nech to bolo aj v zošite, no a čo?! Zákon keď to povoľuje, tak to povoľuje.“[4]
Prosím vás, nech to bolo aj v zošite, no a čo?! Zákon keď to povoľuje, tak to povoľuje.
Ján Slota, bývalý predseda SNS
Bola to obhajoba pochádzajúca z éry mečiarizmu, kedy sa považovalo za obhájiteľné každé zneužitie moci, ak si preň vládnuca garnitúra vytvorila „zákonné“ predpoklady. V tomto prípade „zákonné“ predpoklady vytvorené neboli. Potvrdil to najskôr Úrad pre verejné obstarávanie (ÚVO), potom NKÚ a napokon aj polícia. Dôvod, pre ktorý sa Ján Slota tak exponoval, nebol len stranícky, ale aj osobný.
Dve zo štyroch firiem, ktoré vytvorili „víťazné“ konzorcium, mali úzke väzby práve na neho. Dve, ktoré ich nemali, boli v zostave iba do počtu, čo sa prejavilo aj v tom, že služby ministerstvu prakticky neposkytovali. O to aktívnejšie boli so Slotom spriaznené spoločnosti – Zamedia a Avocat.
Prvá vznikla v júli 2006 a jej spoluzakladateľom bol Vladimír Tretina, o ktorom J. Slota povedal: „ S pánom Tretinom zo Žiliny sa poznám minimálne 15 rokov.“ [5] Spoluzakladateľka spoločnosti Zuzana Škutáková mala dokonca pre rezort zabezpečovať verejné obstarávanie. Spoločnosť Avocat dostávala zákazky – často pochybným spôsobom – takmer od všetkých ministerstiev a organizácií, ktoré riadili nominanti SNS. Jej spoluvlastníci – Juraj Mravčák a Juraj Hatvány – boli za SNS nominovaní do správnych a dozorných orgánov veľkých štátnych firiem. Podľa svedectva Anny Belousovovej, dlhoročnej podpredsedníčky SNS, nominantov vyberal výhradne šéf strany.
Keď sa média sústredili na to, že Vladimír Tretina je obchodným partnerom predsedu SNS, J. Slota rozhodol, že sa majetkové pomery v Zamedii zmenia, čo priznal aj verejne: „Ja som bol ten, ktorý urobil všetko pre to, aby on zo Zamedie odišiel, pán Tretina tam minimálne už trištvrte roka nie je.“[5] Po mediálnej kritike, že Avocat sa vďaka zmluve s ministerstvom bezdôvodne obohacuje, minister Igor Štefanov – na pokyn premiéra – zmluvu vypovedal, hoci bola právne nevypovedateľná. Spoločníci Avocatu to akceptovali, hoci by na súde (podľa tvrdenia Juraja Hatvanyho) „na milión percent“ uspeli.[6] Keby vyhrali súťaž legitímne a legálne, tak by sa na žiadosť ministra, či premiéra, svojich práv nevzdali. Pretože politikov poslúchli na slovo, bol to jasný dôkaz, že všetko, čo urobili, robili na pokyn.
Napriek nespochybniteľným dôkazom, že ide o ukážkový príklad straníckeho klientelizmu, prvá Ficova vláda od roku 2008 trvala na tom, že „je zavádzajúce a tendenčné tvrdenie, že členmi konzorcia sú firmy blízke vládnej koalícii´“.[6] Oveľa intenzívnejšie ako vláda sa pri ochrane osôb, ktoré policajný vyšetrovateľ navrhol obžalovať, angažoval premiér Robert Fico.
Pod Ficovou ochranou
Evidentný fakt, že ministerstvo „zverejnilo“ oznam o súťaži za zamknutými dverami, takže súťaž nemohla byť verejná, nepovažoval za dostatočne presvedčivý, aby ako predseda vlády konal. V novembri 2008 vyhlásil, že si musí počkať na stanoviská kontrolných orgánov.
V apríli 2009, keď ÚVO zverejnilo svoje zistenie, R. Fico prekrúcal jeho obsah tvrdením, že úrad neskonštatoval žiadne porušenie zákona, ale len nesprávnu aplikáciu zákona. Keď ministra Janušeka z funkcie odvolal, zmysel tohto kroku okamžite negoval tým, že do funkcie vymenoval Igora Štefanova, ktorý škandalóznu súťaž osobne pripravil a riadil tak, aby uspeli firmy blízke predsedovi SNS. Pritom už v marci 2009 bol premiér oficiálne informovaný, že Európska komisia začne pre nástenkový tender konanie proti Slovensku. Robert Fico mal tiež ústavné právo, aby personálny návrh SNS odmietol.
Toto, čo hrá slovenská opozícia, je protištátna, protislovenská, protiľudová politika, ktorej cieľom je jedna jediná vec – poškodiť Slovenskej republike za každú cenu, lebo sa domnievajú, že to poškodí aj vláde.
Robert Fico, predseda vlády SR
Predseda vlády nielenže nevyužil svoju právomoc, aby stopol stranícky klientelizmus, ale politikov, ktorí za to kritizovali, obvinil z protištátnej činnosti: „Toto, čo hrá slovenská opozícia, je protištátna, protislovenská, protiľudová politika, ktorej cieľom je jedna jediná vec – poškodiť Slovenskej republike za každú cenu, lebo sa domnievajú, že to poškodí aj vláde.“[7] Premiér nekonal ani v máji 2009, keď NKÚ skonštatoval, že zodpovedné osoby na ministerstve zrealizovali súťaž tak, aby úspešný súťažiteľ získal prednosť alebo výhodnejšie podmienky na úkor iných. Bola to formulácia, ktorá vlastne zreprodukovala skutkovú podstatu trestného činu machinácie pri verejnom obstarávaní.
Premiér Fico obhajoval ministra SNS aj po tom, čo Európska komisia oznámila, že náklady na poradenské služby nepreplatí, lebo postup ministerstva nezodpovedal pravidlám a kritériám únie. Hoci polícia začala trestné stíhanie podozrivých z tohto prípadu v septembri 2009, vláda ešte o mesiac neskôr poslala do parlamentu stanovisko, že „minister výstavby a regionálneho rozvoja neporušil zákon“.[8] Predseda vlády Robert Fico odvolal ministra Štefanova až v marci 2010, krátko pred voľbami, aby kauzu, na ktorej sa významne spolupodieľal, na poslednú chvíľu využil vo svoj prospech.
Podľa Trestného zákona sa ten, kto „páchateľovi trestného činu pomáha v úmysle umožniť mu, aby unikol trestnému stíhaniu“,[9] dopúšťa nadržovania. V rokoch 2008 až 2010 podozrivým z ministerstva výstavby nik nepomáhal tak veľmi, ako Ján Slota a Robert Fico.
Ak sa vám tento článok páči, činnosť Nadácie môžete podporiť TU.
Do newslettera sa prihláste TU.
Odkazy
[1] Machinácie pri verejnom obstarávaní a verejnej dražbe (Trestný zákon)
[2] Tím C.A.S. Consulting: Zmeny v zákone o verejnom obstarávaní, TREND 9.6.2006
[3] Pre nástenkový tender obvinili už aj Igora Štefanova, SME 31.5.2012
[4] SITA: Včerajšie odvolávanie ministra Janušeka: Slota chrlil síru!, ČAS.SK 9.12.2008
[5] Monika Tódová: Slota ťahal ministra z tlačovky preč, hoci ešte bolo na čo odpovedať, SME 3.12.2008
[6] Monika Tódová: Avocat zarába aj po nástenke, SME 23.10.2009
[7] ČTK: Fico sa zastal ministrov za SNS a opozíciu vinil z protištátnej politiky, 24.1.2009
[8] http://www.rokovania.sk/File.aspx/ViewDocumentHtml…
[9] Nadržovanie (Trestný zákon)
Foto: TASR/autor